Zobraziť predchádzajúce
Ukrajina

Stovky ukrajinských vojakov sa vzdávajú a opúšťajú Debaľceve

Separatisti tvrdia, že nad mestom ležiacim na polceste medzi Doneckom a Luhanskom prevzali kontrolu, čo však druhá strana popiera. KYJEV 18. februára (WEBNOVINY) – Časť ukrajinských provládnych síl sa v stredu začala sťahovať z mesta Debaľceve obliehaného separatistami, kde pokračujú boje napriek dohodnutému prímeriu. Ukrajinský prezident Petro Porošenko v stredu oznámil „plánovaný a organizovaný“ ústup provládnych síl z mesta. Podľa jeho vyhlásenia pred odletom z Kyjeva na frontovú líniu je odsun zavŕšený na 80 percent a zvyšní vojaci so zbraňami by mali odísť v dvoch kolónach. O začatí sťahovania vojakov predtým informovali velitelia dvoch provládnych milícií po výzve ruského prezidenta Vladimira Putina počas utorňajšej návštevy Budapešti, aby Kyjev umožnil svojim vojakom v Debaľceve vzdať sa. Porošenko podľa vlastných slov nariadil ústup ešte v utorok večer po tom, ako separatisti neumožnili do mesta vstúpiť pozorovateľom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Porošenko pochválil vojakov Ukrajinský prezident vyjadril pri stredajšom vystúpení na kyjevskom letisku vojakom pochvalu za splnenie úlohy ubrániť Debaľceve pred separatistami, hoci druhá strana v utorok tvrdila, že získala kontrolu nad väčšinou mesta. Separatisti v utorok oznámili, že nad mestom ležiacim na polceste medzi Doneckom a Luhanskom prevzali kontrolu. Podľa Porošenka vojaci v Debaľceve ukázali svetu „pravú tvár banditov a separatistov, ktorí sú podporovaní Ruskom“. Dodal, že napriek intenzívnym delostreleckým útokom Kyjev zaznamenal vo svojich radoch iba 30 zranených. V obliehanom meste na polceste medzi Doneckom a Luhanskom údajne zostali uväznené tisíce provládnych vojakov a podľa stredajšej správy separatistických médií sa po stovkách vzdávali. „Sťahovanie síl z Debaľceva sa uskutočňuje plánovaným a organizovaným spôsobom,“ povedal poslanec ukrajinského parlamentu Semen Semenčenko, ktorý velí provládnemu dobrovoľníckemu práporu Donbas. „Nepriateľ sa snaží odrezať cesty zabrániť vojakom v odchode,“ dodal v príspevku na sieti Facebook. Ďalší vodca provládnych polovojenských síl Mykola Kolesnyk v telefonickom rozhovore pre televízny kanál 112 takisto informoval o stiahnutí príslušníkov z Debaľceva, ktorí tak podľa neho „zachránili ľudské životy.“ Veliteľ pluku Krivbas však tvrdí, že sa to týka iba „jednotiek obkľúčených v obývaných častiach mesta a jeho okolia.“ Kerry vyzval Lavrova na zastavenie útokov proti ukrajinským silám Americký minister zahraničia John Kerry v stredu v telefonickom rozhovore svojho ruského partnera Sergeja Lavrova vyzval k ukončeniu ruských a separatistických útokov na ukrajinské sily v meste Debaľceve. Informovala o tom hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia Jen Psakiová. Kerry naliehal na ukončenie porušovania prímeria. Vyzval tiež na umožnenie prístupu pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) do Debaľceva. Rusko obviňujú z porušenie prímeria Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová v stredu obvinila proruských separatistov z porušovania prímeria s platnosťou od nedele a varovala, že dvadsaťosmička je v prípade pokračovania bojov pripravená podniknúť „náležité kroky“. Porušovanie prímeria medzitým okrem EÚ odsúdila i nemecká vláda či americký viceprezident Joe Biden, ktorý pripísal spoluzodpovednosť Rusku. Tamojší minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že prímerie na východe Ukrajiny je s výnimkou Debaľceva dodržiavané „pozdĺž prakticky celej frontovej línie“. Obrazom: Ukrajinu zmietajú boje na východe krajiny Prímerie sa s výnimkou Debaľceva dodržiava s odretými ušami Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák zdôraznil, že prímerie dohodnuté minulý týždeň v Minsku sa s výnimkou Debaľceva s odretými ušami dodržiava. „Som ustarostený tým, že boje v oblasti Debaľceva pokračujú a dochádza k stratám na ľudských životoch,“ dodal. Podľa šéfa slovenskej diplomacie sa to nesmie teraz zlomiť smerom k porušovaniu prímeria. Naopak, dohodnuté prímerie sa musí dodržiavať na celom území Ukrajiny. „Toto je zásadná vec, o ktorej sa musí rozhodnúť teraz,“ vyhlásil Lajčák. Podľa ministra nesmieme dovoliť, aby to erodovalo ako minské dohody zo septembra, ktoré boli na papieri v poriadku, ale nikdy sa nezačali plne implementovať. „Bolo by zlyhaním nás všetkých, ak by si pár dobrodruhov a banditov urobilo trhací kalendár z tohto dokumentu, ktorý je výsledkom veľmi serióznej práce,“ vyhlásil Lajčák. Ministrovi zahraničných vecí veľmi prekáža, že separatisti neumožňujú prístup monitorovacej misie OBSE. „To je vec, ktorú treba riešiť na najvyššej politickej úrovni a denno-denné telefonické rozhovory medzi účastníkmi minských rozhovorov smerujú práve k tomu,“ dodal. Situácia v Debaľceve znepokojuje aj Stoltenberga Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vyjadril v stredu nad situáciou na východe Ukrajiny znepokojenie, obzvlášť v meste Debaľceve. „Som hlboko znepokojený zhoršujúcou sa situáciou v okolí Debaľceva,“ povedal na zasadnutí ministrov obrany EÚ v lotyšskej Rige. Povstalci podľa neho odmietajú dodržiavanie prímeria, čo ohrozuje celú mierovú dohodu. Dodal, že povstalci navyše stále odmietajú vpustiť do Debaľceva pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Stoltenberg ministrom tiež povedal, že na východe Ukrajiny stále operujú ruské jednotky, delostrelectvo a systémy protivzdušnej obrany. Rusko preto vyzval, aby v súlade s minskou dohodou stiahlo všetkých vojakov a vojenské vybavenie z východu Ukrajiny. Stoltenberg je podľa vlastných slov stále presvedčený, že minská dohoda je najlepšou cestou na politické riešenie krízy na Ukrajine. Debaľceve bola spornou otázkou rokovaní Kontrola Debaľceve bola jednou z hlavných sporných otázok počas rokovaní o prímerí na východe Ukrajiny, ktoré začalo platiť v nedeľu. Dohodu nakoniec uzavreli bez vyriešenia tejto otázky. Kyjev tvrdí, že Debaľceve leží na území pod kontrolou ukrajinskej vlády, to isté však hovoria aj separatisti, ktorí mesto obkľúčili asi pred týždňom. V pondelok navrhli, že vytvoria bezpečný koridor, ktorým môžu ukrajinskí vojaci mesto opustiť. Vláda v Kyjeve tento návrh okamžite odmietla.
Proruskí separatisti

Zmiernenie napätia s Ruskom je pre Porošenka priorita

Povstalci podporovaní Ruskom oznámili, že už nechcú rokovať o prímerí a že budú pokračovať v bojových operáciách s cieľom obsadenia celého Donbasu. Ukrajinský prezident však nemá k minskej dohode žiadnu alternatívu.
Ukrajina

Boje na Ukrajine sa podľa NATO opäť vystupňovali

Boje na Ukrajine dosahujú miestami nebývalú úroveň. Najvyšší veliteľ NATO Philip Breedlove zároveň povedal, že najnovšie správy o prítomností ťažkých zbraní v oblasti môžu byť predzvesťou vpádu ruských vojsk.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko

Stiahnite vojakov a zavrite hranicu, odkázal Porošenko Rusom

Ukrajina má podľa prezidenta Porošenka veľmi silnú armádu na svoju obranu, no potrebuje aj ďalšie formy podpory. Na stiahnutie vojsk z Ukrajiny vyzval Rusko aj šéf NATO. DAVOS 22. januára (WEBNOVINY) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko v stredu na výročnom zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose vyhlásil, že na ukrajinskom území sa nachádza vyše 9000 ruských vojakov. Video: Rozstrieľaný ukrajinský autobus, ktorého časť ukázal Porošenko v Davose Prezident Ukrajiny si vyslúžil potlesk Porošenko, ktorý sa medzičasom vrátil do vlasti pre eskaláciu násilia na východe krajiny, na pôde fóra vo švajčiarskych Alpách taktiež povedal, že okrem vojakov spoza hranice prišlo aj 500 tankov a ťažké delostrelectvo. Prezident podotkol, že hoci má Kyjev „veľmi silnú armádu na obranu krajiny“, potrebná je aj „politická, hospodárska a morálna podpora ako štyri kľúčové ingrediencie“. „Riešenie je veľmi jednoduché – prestaňte dodávať zbrane… stiahnite vojakov a zavrite hranicu. Ak chcete o niečom inom diskutovať, znamená to, že nie ste za mier, ste za vojnu,“ odkázal Porošenko ruskej vláde za potlesku prítomných a na margo stoviek ruských tankov a vojakov dodal: „Ak toto nie je agresia, čo potom je?“ Lavrov chce dôkazy Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu opätovne vyzval Rusko, aby stiahlo svoje sily z východnej Ukrajiny, kde je podľa neho v poslednom období možné sledovať zvyšovanie počtu tankov, diel a iných prvkov ťažkej výzbroje využívaných ruskými vojakmi v regióne. Podľa jeho vyjadrenia na tlačovom brífingu v Bruseli NATO monitorovalo pôsobenie ruského vojska na Ukrajine niekoľko mesiacov, konkrétne číselné údaje však odmietol uviesť. Rusko naďalej popiera obvinenia zo strany Západu a Kyjeva, že na východe Ukrajiny nasadzuje svoje ozbrojené zložky. Situáciu na Ukrajine ešte v stredu mali prerokovať ministri zahraničných vecí Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka, ktorí sa mali vo večerných hodinách stretnúť v Berlíne. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pred odchodom do Berlína odkázal protivníkom, aby svoje obvinenia „podložili faktami“. „Pred tým, ako od nás požadujete, aby sme s niečím prestali, prosím predložte dôkaz, že sme to urobili,“ povedal.
Ulicami Paríža pochodujú státisíce ľudí proti terorizmu

Obrazom: Milióny ľudí pochodovali Francúzskom, nechýbal Fico

Na čele davu stáli viacerí európski lídri ako britský premiér David Cameron, stály predseda Európskej rady Donald Tusk či šéf NATO Jens Stoltenberg. Premiér Robert Fico považuje pokojný pochod za najlepšiu odpoveď na udalosti, ktoré sa stali. PARÍŽ 11. januára (WEBNOVINY) – Najmenej 3,7 milióna ľudí sa v nedeľu zúčastnilo na pochodoch proti terorizmu vo Francúzsku, ktoré boli odpoveďou na útoky moslimských extrémistov z uplynulých dní. Podľa vyhlásenia hovorcu francúzskeho ministerstva vnútra vyšlo do ulíc Paríža 1,2 až 1,6 milióna demonštrantov a počet v iných mestách dosiahol dokopy okolo 2,5 milióna. Obrazom: Ulicami Paríža pochodovalo vyše milióna ľudí proti terorizmu Akcia je tak označovaná za najväčšiu svojho druhu v dejinách krajiny. Komentátori uvádzajú, že davy porovnateľnej veľkosti zaplnili Paríž naposledy po oslobodení spod nadvlády nacistického Nemecka v roku 1944. https://www.youtube.com/watch?v=kyMQs4jyAHk Medzi účastníkmi nedeľňajšieho parížskeho pochodu bol aj francúzsky prezident François Hollande a 44 zahraničných lídrov vrátane moslimských a židovských štátnikov. „Paríž je dnes hlavným mestom sveta. Celá naša krajina povstane a ukáže sa v tom najlepšom svetle,“ povedal Hollande. Počas pochodu vedľa neho kráčali nemecká kancelárka Angela Merkelová a malijský prezident Ibrahim Boubacar Keita, v ktorého krajine sa presne pred dvoma rokmi začala francúzska intervencia proti islamistickým povstalcom. V dave kráčal aj britský premiér David Cameron, stály predseda Európskej rady Donald Tusk či šéf NATO Jens Stoltenberg. Prišli aj lídri Španielska, Talianska, Dánska, Fínska či Ukrajiny. Nechýbal ani premiér Robret Fico. Prítomní boli aj pozostalí obetí útokov. Hollande a Merkelová predtým vyjadrili svoje pocity emotívnym objatím na schodoch Elyzejského paláca. Bezpečnosť účastníkov parížskeho pochodu zaisťovalo približne 2200 policajtov a vojakov. Fico označil atmosféru v uliciach metropoly za elektrizujúcu. „Cítiť veľkú súdržnosť, ľudia tlieskali a vzájomne si vyjadrovali podporu. Takýto masový pokojný pochod je najlepšou odpoveďou na udalosti, ktoré sa stali,“ uviedol Fico s tým, že podľa miestnych prieskumov sa až 75 percent Francúzov vyjadrilo, že nemajú strach. Tri dni trvajúca vlna násilia v Paríži a okolí, ktorú v stredu odštartoval útok v redakcii týždenníka Charlie Hebdo, si vyžiadala 17 mŕtvych vrátane novinárov a policajtov. Streľba a následné rukojemnícke drámy boli najkrvavejším činom islamistov v Európe od roku 2005, keď pri útokoch na londýnsky dopravný systém zahynulo 57 ľudí. https://www.youtube.com/watch?v=1HphcFqYrZM Obrazom: Streľba v redakcii týždenníka Charlie Hebdo Na parížsku redakciu týždenníka Charlie Hebdo v stredu 7. januára zaútočili bratia Kouachiovci. Tí prišli pomstiť provokačné protiislamské karikatúry, ktoré týždenník pravidelne publikoval. V piatok 8. januára sa následne odohrali dve rukojemnícke drámy v okolí Paríža. Policajný zásah v mestečku Dammartin-en-Goele sa skončil smrťou oboch útočníkov na Charlie Hebdo, bratov Saida a Chérifa Kouachiovcov. Rukojemnícka dráma sa v rovnakom čase skončila aj v kóšer supermarkete na východe Paríža. Útočník pri policajnej akcii takisto prišiel o život, spolu s ním však aj štyria rukojemníci.
Muž, ktorý zabil policajtku, prepadol obchod v Paríži

Francúzi držia vo väzbe podozrivých, al-Kajdá hrozí útokmi

Francúzi a svet sa spamätávajú zo stredajšieho útoku na parížsku redakciu týždenníka Charlie Hebdo a piatkové dve rukojemnícke drámy v okolí Paríža. Francúzsky premiér priznal, že tajné služby situáciu pred útokmi v Paríži podcenili. Dodal, že tajní pochybili.
Zobraziť viac