BRATISLAVA 5. decembra (WEBNOVINY) – Deti do 15 rokov nebudú musieť pri lyžovaní na lyžiarskej trati povinne používať ochrannú prilbu. V novele zákona o Horskej záchrannej službe to navrhovali poslanci Národnej rady SR za Most-Híd Gábor Gál a Árpád Érsek, parlament v piatok ich návrh neschválil. Opoziční poslanci tak chceli zvýšiť bezpečnosť lyžiarov a ochranu ich zdravia a životov.
Gál a Érsek pripomínali, že v porovnaní s minulosťou sa podmienky na lyžovanie na lyžiarskych tratiach zmenili. S rastúcim počtom návštevníkov lyžiarskych tratí sa znižuje aj ich vek a so zimným športom začínajú už malé deti. Okrem toho sa čoraz častejšie lyžuje na technickom snehu. Zmena podmienok spôsobila nárast kolízií a pádov, pri ktorých dochádza k vážnym zdravotným úrazom a najmä poraneniam hlavy.
Poslanci za Most-Híd preto považovali za nevyhnutné korigovať správanie sa osôb pri lyžovaní na lyžiarskej trati a platný zákon doplniť o povinnosti týchto osôb na lyžiarskej trati. Lyžiari by sa na trati podľa návrhu mali správať tak, aby neohrozili zdravie alebo život seba a iných a aby nespôsobili škodu. Lyžiari by mali dodržiavať pravidlá správania sa na lyžiarskej trati vydané prevádzkovateľom lyžiarskej trate. Za nosenie prilieb detí do 15 rokov by zodpovedali ich rodičia.
Slovensko nebude mať inštitút predmanželských a manželských zmlúv, prostredníctvom ktorých si môžu snúbenci alebo manželia slobodne upraviť svoje majetkové pomery. V novele Občianskeho zákonníka to navrhovali poslanci za SaS Jana Kiššová a Ľubomír Galko, parlament ich návrh odmietol.
Liberáli pripomínajú, že uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do roku 1951, a rovnako aj rakúsky Všeobecný zákonník občiansky, platný v tom istom čase v českej časti Československej republiky, pripúšťali možnosť manželov zmluvne upraviť svoje majetkové pomery odlišne od zákona, zmenila to až komunistická ideológia.
Sulíkovci chceli rozšíriť právo manželov
Federálne zhromaždenie ČSFR síce v roku 1991 v rámci reformy česko-slovenského občianskeho práva umožnilo manželom do istej miery modifikovať rozsah svojho bezpodielového spoluvlastníctva, no neumožnilo im vznik bezpodielového spoluvlastníctva vylúčiť.
Novela Kiššovej a Galka navrhovala rozšíriť súčasné právo manželov modifikovať rozsah bezpodielového spoluvlastníctva o možnosť zrušiť alebo založiť bezpodielové spoluvlastníctvo. Súčasne navrhuje právo snúbencov modifikovať obdobne rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré má vzniknúť, a to už pred uzavretím manželstva.
Dohodnúť na spoluvlastníctve by sa mohli aj snúbenci
Podľa právnej normy by sa manželia mohli dohodnúť dohodou uzavretou vo forme notárskej zápisnice, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa zúži, rozšíri, zruší, založí alebo vznikne až ku dňu zániku manželstva. Podobne snúbenci by sa mohli dohodnúť dohodou uzavretou vo forme notárskej zápisnice, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pre prípad uzavretia manželstva sa zúži, rozšíri, nevznikne vôbec alebo vznikne až ku dňu zániku manželstva.
Znamená to teda, že manželia, ktorých manželstvo už existuje, by podľa novely mohli dohodou svoje bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť, manželia, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo alebo sa pred vznikom manželstva dohodli, že nevznikne, budú môcť dohodou bezpodielové spoluvlastníctvo založiť.
Poslanci KDH nepresadili zmiernenie školského zákona. Martin Fronc, Pavol Abrhan, Marián Radošovský a Monika Gibalová navrhovali v novele školského zákona, aby mohol minister školstva pri vyžadovanom priemere prospechu pre prijatie na školu udeliť výnimku. Podmienky pre udelenie výnimky by minister ustanovil vo všeobecne záväznom predpise. Parlament návrh kresťanských demokratov neschválil.
Opoziční poslanci chceli „odstrániť tvrdosť zákona, ktorá neumožní žiakovi študovať na strednej škole, ak nedosiahol požadovaný priemer známok“. Pre gymnáziá je tento priemer 2,0 a pre ostatné stredné školy s maturitou 2,75. Prihliada sa pritom na vysvedčenia z konca 8. ročníka a polročné a koncoročné vysvedčenia z 9. ročníka. Do priemeru sa nezapočítajú známky z výchovných predmetov.
Poslanci za KDH si myslia, že súčasná formulácia zákona znamená, že žiak, ktorý prejavuje mimoriadny talent v iných predmetoch, bude mať znemožnené stredoškolské vzdelanie s maturitou. „Nevyhovujúci priemer na prijatie na strednú školu môže byť zapríčinený aj inými dôvodmi – napríklad dlhodobá zdravotná indispozícia – pričom žiak je schopný preukázať pri komisionálnej skúške, že učivo dobehol a má podstatne lepšie vedomosti. Preto sa v právnej úprave predloženej novely školského zákona umožňuje udeliť výnimku z uvedenej podmienky prijatia na štúdium na strednej škole,“ vysvetľujú poslanci vo svojom návrhu.
Deti často nesplnia podmienky z objektívnych príčin
Poslanec za KDH Martin Fronc upozornil na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý konštatoval, že na gymnáziá sa môžu hlásiť aj žiaci s horším priemerom ako je 2. „Ústavný súd rozhodol promptne a dobre. NR SR má šesť mesiacov, aby dala do súladu ustanovenia zákona s rozhodnutím súdu. Deti, ktoré pôjdu na strednú školu, môžu byť ešte postihnuté ustanoveniami zákona. Chceme, aby v tomto zákone boli urobené príslušné úpravy,“ povedal Fronc.
Časť školského zákona a ďalšie predpisy, ktoré zaviedli priemer známok z vybraných predmetov zo základnej školy ako jedno z kritérií pre prijatie na štúdium na strednej odbornej škole s maturitou alebo gymnáziu nie je podľa Ústavného súdu v súlade s ústavou zaručeným právom na vzdelanie.
„Ústavný súd zastavil sociálne inžinierstvo. Vládna strana presadila, aby podmienkou prijatia na gymnáziá nebol horší priemer ako 2 a na odborné školy 2,75. Často sa stáva, že dieťa nesplní podmienky z objektívnych príčin, ako je dlhá choroba alebo rozvod rodičov. To znamená, že dieťa, ktoré by nevyhovelo podmienke, nemá šancu sa dostať na Slovensku na gymnázium,“ vyhlásil Fronc.
.
Vek zamestnancov vo verejnej správe sa neobmedzí na 63 rokov, ako to v novele zákona o štátnej službe navrhoval poslanec Národnej rady SR za OĽaNO Miroslav Kadúc. Parlament jeho novelu neschválil. Kadúc neúspešne argumentoval, že maximálny vek pre zamestnancov je stanovený v tretine členských štátov Európskej únie. Dovŕšením tohto veku by sa podľa návrhu skončil pracovný pomer zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, a to priamo zo zákona.
Výberové konanie na miesto starobného dôchodcu
Kadúc novelou zároveň stanovuje povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad v oblasti verejnej správy vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberá aj starobný dôchodok. Následne, ak by vzišiel z toho výberového konania úspešný uchádzač, bol by to nový výpovedný dôvod zo zamestnania pre daného starobného dôchodcu.
Návrhom poslanec OĽaNO reaguje na skutočnosť, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. „Na druhej strane máme veľmi vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s dostatočnou kvalifikáciou na výkon týchto činností bez akéhokoľvek príjmu. Návrh zákona vychádza zo základnej zásady, že dôchodok slúži ako sociálna dávka pre osoby, ktoré z dôvodu veku nedokážu vykonávať svoje zamestnanie,“ argumentuje Kadúc.
Kadúc chcel systémové zvýšenie zamestnanosti
Právna norma zasahuje len do pracovnoprávnych vzťahov v oblasti verejnej správy, kde má štát právomoc kontrolovať dĺžku vykonávania určitej činnosti v príslušných zákonoch. Dôchodcovia, poberajúci starobný dôchodok, podľa návrhu budú môcť aj naďalej a bez obmedzení pracovať v súkromnej sfére.
„Spôsobom, ktorý navrhujeme, sa zavedie systémové, ústavne konformné a efektívne zvýšenie zamestnanosti nielen mladých ľudí či absolventov vysokých škôl vo verejnej správe, ale aj bežných ľudí bez práce. Hovoríme o niekoľkých tisícoch nezamestnaných. Navyše, obmedzí sa súbežné poberanie platu aj dôchodku, pričom znížením nezamestnanosti sa samovoľne znížia aj výdavky štátu na nezamestnaných občanov,“ dodal Kadúc.
Dôchodcovia si nebudú môcť uplatniť odpočítateľnú položku. Parlament dnes neschválil novelu zákona o dani z príjmov, v ktorej poslanec za SaS Peter Osuský neúspešne presadzoval, aby si nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov mohli uplatňovať aj poberatelia starobných dôchodkov. Znamená to, že pracujúci dôchodcovia by rovnako ako ostatní zamestnanci, dohodári či živnostníci po koncoročnom zúčtovaní platili dane až od sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku platného životného minima, čo aktuálne predstavuje 3803,33 eura.
Starobní dôchodcovia si dnes na rozdiel od iných nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť nemôžu, respektíve si ju môžu uplatniť iba v obmedzenej miere – vo výške rozdielu medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku, ak je dôchodok nižší ako nezdaniteľná časť základu dane.
Štát by vybral menej na daniach
„Samotné starobné dôchodky sú síce oslobodené od dane, ale poberatelia starobných dôchodkov si nemôžu uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane, a teda sú daňovo znevýhodnení voči iným osobám, ktoré majú príjmy podliehajúce dani z príjmov,“ argumentuje Osuský. Na takéto znevýhodnenie starobných dôchodcov podľa jeho slov neexistuje žiadny legitímny dôvod.
Starobní dôchodcovia by si na základe návrhu poslanca SaS mali polepšiť, naopak, menej vyberie štát na daniach. Podľa údajov Sociálnej poisťovne v marci 2014 pracovalo 122 853 poberateľov starobných dôchodkov. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v roku 2014 sumu 3803,33 eura. „Pre všetkých poberateľov starobných dôchodkov by tak nezdaniteľná časť základu dane predstavovala v roku 2014 cca 467 250 500 eur, čomu zodpovedá daň vo výške cca 88 777 595 eur,“ vysvetľuje Osuský.
Výpadok príjmov rozpočtu by mal podmienku
Takýto výpadok príjmov štátneho rozpočtu by však podľa neho nastal iba v prípade, že by všetci starobní dôchodcovia mali dôchodky vyššie ako nezdaniteľná časť základu dane a zároveň aj ešte vyššie príjmy podliehajúce dani z príjmov, čo evidentne nezodpovedá realite, keďže niektorí dôchodcovia majú nižšie dôchodky, nepracujú na plný pracovný úväzok, nepracujú celoročne, prípadne majú nižšie príjmy z pracovnej činnosti.
Reálny dopad na štátny rozpočet by tak podľa Osuského bol nepochybne oveľa nižší. Podľa údajov Štatistického úradu SR zamestnanosť v prvom štvrťroku 2014 dosiahla 2 331 300 osôb. Podiel starobných dôchodcov na celkovej zamestnanosti predstavoval zhruba päť percent. V schválenom zákone o štátnom rozpočte na rok 2014 sa predpokladajú príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb vo výške 218,999 milióna eur. Päťpercentnému podielu starobných dôchodkov na zamestnanosti zodpovedá cca 11 miliónov eur v príjmoch štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb.
