Pokiaľ sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie, okamžité zvolanie schôdze Národnej rady SR (NR SR) je logické. Zvolanie schôdze zo dňa na deň v takých prípadoch neporušuje rokovací poriadok. Pre agentúru SITA to uviedol Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Splnenie podmienok pre skrátené legislatívne konanie
Za mimoriadne udalosti označil také, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, slobôd či bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Právnik pripomenul, že v minulosti zvolávali predsedovia parlamentu schôdze zo dňa na deň aj v prípadoch, keď sa vec skráteného legislatívneho konania netýkala. Príkladom je podľa neho poslanecký návrh na zvolanie schôdze, ktorý bol doručený 5. decembra 2007 a okamžité zvolanie schôdze na druhý deň.
Poslanci expresne zasadli do lavíc, Matovičova vláda poslala na prerokovanie zmeny vo viacerých zákonoch (naživo)
Podľa Bujňáka je dôležitou otázkou, ktorú treba skúmať, splnenie podmienok pre skrátené legislatívne konanie. „Mimoriadnou okolnosťou je taká okolnosť, ktorá nastala náhle, neočakávane a nebolo možné ju predvídať. Práve splnenie tejto podmienky sa v aplikačnej praxi často nedodržiava. Príkladom je schvaľovanie takzvaných 13. dôchodkov na sklonku februára 2020, alebo novely ústavného zákona o bezpečnosti štátu spred niekoľkých týždňov,” podotkol.
Rokovací poriadok bez lehoty zvolávania
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zvolal stredajšiu mimoriadnu schôdzu na 15:00. Oficiálna pozvánka prišla približne 40 minút pred jej začatím. Zákon o rokovacom poriadku podľa Bujňáka síce v časti upravujúcej zvolávanie schôdzí NR SR explicitne žiadnu lehotu neustanovuje, no časové obmedzenia vyplývajú z iných častí zákona. „Predovšetkým ide o ustanovenie, ktoré prikazuje, že návrh zákona sa musí zverejniť na webovom sídle NR SR najmenej 15 dní pred schôdzou NR SR, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Toto časové obmedzenie platí v štandardných podmienkach. Ak sa však NR SR na návrh vlády uznesie na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona a sú pre to splnené podmienky, toto a viaceré ďalšie časové obmedzenia sa v zmysle zákona o rokovacom poriadku nepoužijú,” vysvetlil právnik.
V rokovacom poriadku NR SR sa okrem iného uvádza, že rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy doručené všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak národná rada bez rozpravy nerozhodne inak. Bujňák uviedol, že spomínané ustanovenie patrí k tým, ktoré sa podľa zákona o rokovacom poriadku v skrátenom legislatívnom konaní nepoužijú. „Ak sú preto podmienky pre skrátené legislatívne konanie splnené, ustanovenie porušené nebude,” doplnil.
