DURBAN 28. júna (WEBNOVINY) – Ohlasy osobností na pondelkovú prehru Slovenska v osemfinále majstrovstiev sveta vo futbale v Durbane s Holandskom (1:2):
Jozef Vengloš st. (bývalý tréner československej a slovenskej futbalovej reprezentácie): „Ja si myslím, že slovenská futbalová reprezentácia dosiahla na týchto MS výrazný úspech, aj napriek tomu, že v osemfinálovom zápase prehrala s Holandskom 1:2. Na svetovom šampionáte sme sa dostali veľmi vysoko, na veľmi vysokú úroveň. Takže aj tesnú prehru s takým silným mužstvom, ako má v súčasnosti Holandsko, môžeme považovať za úspech. Odohrať takýto duel s Holandskom je veľmi veľký výsledok, veď pondelkovému osemfinále s týmto špičkovým mužstvom predchádzala výhra nad Talianskom, nad úradujúcimi majstrami sveta. V zápase s Holandskom sme si vypracovali tiež vyložené gólové šance. Rovnaké možnosti mal však aj súper. Škoda, že sme nemali viac šťastia pri možnostiach Vitteka. Ale aj tak osemfinále svetového šampionátu pre slovenskú reprezentáciu je mimoriadne cenný úspech. Všetci, ktorí v týchto dňoch reprezentovali Slovensko na MS v Juhoafrickej republike, urobili veľkú reklamu pre celý slovenský futbal. Preslávili slovenský futbal na súčasnej mape svetového futbalu.“
Ján Čapkovič (účastník MS 1970 v Mexiku): „Duel proti Holandsku som sledoval doma. Samozrejme, že som bol nervózny počas celého zápasu. Chlapci bojovali od začiatku až do konca a zo šampionátu odchádzajú so vztýčenou hlavou. Osemfinálový duel Slovenska proti Holandsku mal všetko, čo v dobrom zápase má byť. Holanďania si víťazstvo, aj keď možno len o pol gólu, zaslúžili. Najviac ma mrzí, že hráč, ktorý sa najväčšou mierou zaslúžil o postup Slovenska na MS, urobil najdôležitejšiu chybu pri góle na 0:2, keďže príliš vybehol. Škoda, že sme gól dosiahli až v nadstavenom čase. Ak by sa nám to podarilo skôr, mohli sme ešte zabojovať o predĺženie. Chlapci previedli podobný výkon ako proti Talianom, príkladne bojovali a mali aj šance.“
Titus Buberník (účastník MS 1958 vo Švédsku a MS 1962 v Čile): „Samozrejme, z výsledku osemfinálového stretnutia s Holandskom som smutný. Treba však povedať, že chlapci v súboji s hviezdami holandského futbalu odviedli veľmi dobrý výkon. Škoda, že nedokázali využiť veľké šance, ktoré si aj v súboji s takým špičkovým mužstvom vedeli vypracovať. Ale taký je futbal… Nie vždy sa v ňom môže všetko vydariť podľa vášho želania. Teraz mám na mysli najmä možnosť Roba Vitteka. Škoda toho druhého gólu v našej sieti. Súper pri ňom využil to, že Škrtel zostal v strede ihriska, rýchlo rozohral loptu a premenil na gól našu menšiu koncentrovanosť v obrane. Aj v tom spočíva veľkosť mužstva, že vo svoj prospech zrealizuje všetko, čo mu umožnia podmienky v zápase. Ja som už pred svetovým šampionátom povedal: obrovským úspechom našej malej krajiny je fakt, že Slovensko bude štartovať na MS 2010. Hráči tento úspech znásobili ešte postupom zo základnej skupiny, keď domov poslali Talianov, úradujúcich majstrov sveta. Čo viac sme si ešte pri svojom debute mohli priať? Mužstvo trénera Vladimíra Weissa na týchto majstrovstvách sveta hanbu určite neurobilo. Práve naopak. O Slovensku sa aj po tomto svetovom šampionáte určite bude ešte dlho hovoriť.“
Jozef Adamec (bývalý tréner A-tímu Slovenska a účastník MS 1962 v Čile a MS 1970 v Mexiku): „Čo mám na ten výsledok povedať? Najskôr asi to, že ja som s vystúpením slovenskej reprezentácie na týchto majstrovstvách sveta veľmi spokojný. Z môjho pohľadu je všetko v poriadku. Aj keď teraz každý bude hovoriť, že sme v osemfinále MS prehrali s Holandskom. To je predsa normálne. Veď my pri hodnotení nášho premiérového vystúpenia musíme mať na pamäti, že sme na majstrovstvách sveta debutovali ako jediný ich účastník. Napriek tomu sme postúpili zo základnej skupiny medzi 16 najlepších mužstiev sveta. Ako jedno zo šiestich európskych mužstiev. Vyhrali sme nad úradujúcimi majstrami sveta z Talianska, ktoré v histórii už štyrikrát získalo svetový primát. Potrápili sme Holanďanov, ktorí majú na týchto majstrovstvách sveta jeden z najlepších tímov. Tak čo viac ešte chceme? Ja si myslím, že slovenská futbalová reprezentácia dosiahla na tomto šampionáte výrazný úspech, a to aj napriek tomu, že v osemfinále podľahla Holandsku 1:2. Na MS v Jar sme sa dostali veľmi vysoko. Takže aj tesnú prehru s takým silným mužstvom, ako má v súčasnosti Holandsko, hodnotím veľmi pozitívne.“
Csaba Horváth (člen širšieho kádra A-tímu SR a bývalý hráč holandského ADO Den Haag): „Škoda toho, že sa nám nepodarilo využiť dve – tri šance, ktoré sme si najmä v II. polčase vypracovali. Mohli sme z tohto zápasu vyťažiť viac. Holanďania ma prekvapili tým, že sa v prvom polčase viac venovali defenzíve ako ofenzíve. To u nich nebýva zvykom. Zabezpečená obrana od začiatku zápasu bola signálom, že aj oni mali pred Slovenskom rešpekt. Holandsko sa uspokojilo po prvom góle Robbena a začalo vyčkávať, čo budeme hrať my. Mrzí ma, že Martin Škrtel sa nechal tak veľmi vytočiť verdiktmi španielskeho rozhodcu, lebo vo chvíli, keď on s arbitrom komunikoval, súper rýchlo rozohral loptu a po bleskovom vniknutí do našej rozhodenej obrany dal druhý gól. Napokon, práve ten sa ukázal ako rozhodujúci. Ak by Vittek premenil svoju veľkú šancu, mohli sme to aj s tou penaltou po faule na Jakubka dotiahnuť do predĺženia. Lenže futbal sa nehrá na keby… Podľa mňa Holanďania v pondelok nehrali oslnivo a boli zdolateľní. My by sme však museli zopakovať supervystúpenie, ktoré sme predviedli v zápase s Talianmi. Taký bojovný a oduševnený výkon sa však nedá zopakovať každý deň.“
Anton Urban (kapitán strieborného čs. tímu na OH 1964 v Tokiu): „Škoda, že sme Holanďanov v osemfinále MS ešte viac nepotrápili. Súčasní reprezentanti však na tomto svetovom šampionáte posunuli slovenský futbal veľmi vysoko. A mohli ho dostať ešte vyššie, keby aj v tomto nerovnom súboji zostali pri svojej hre, vďaka ktorej slávili úspech s Talianmi. Holanďania boli tiež zdolateľní. Tiež im v zápase nevyšlo všetko podľa ich predstáv. Prijali sme však ich hru, čo nebolo ideálne, lebo na chvíľu sme zabudli, že oni sú v tomto spôsobe boja veľkí majstri. Nepochopil som protesty Martina Škrtela voči verdiktom španielskeho arbitra. Podľa mňa sa mal viac koncentrovať na dianie na ihrisku. Pred druhým gólom v našej sieti protestoval proti odpískanej vysokej nohe, hoci to vysoká noha naozaj bola. Neurobil to ideálne – a kým sa dohadoval s rozhodcom, Holanďania využili jeho neprítomnosť v pokutovom území a dali druhý gól, ktorý bol v tomto súboji rozhodujúci. To by sa tak skúsenému futbalistovi nemalo stať. Španielsky rozhodca bol pri posudzovaní niektorých zákrokov a súbojov aj podľa mňa veľmi úzkostlivý. Celkovo však treba povedať, že Slovensko sa do dejín tohto šampionátu zapísalo veľkými písmenami. Najmä výkon proti Talianom v základnej skupine bol famózny. Aj vďaka nemu sme hrali v pondelok osemfinále s Holandskom. Škoda, že sme už nemali toľko síl, aby sme výnimočný výkon s Talianmi s odstupom štyroch dní zopakovali aj s Holanďanmi. Každý zápas vo futbale je však iný, má inú históriu i vývoj. Preto je futbal tak krásna hra.“
Ján Kocian (účastník MS 1990 v Taliansku a bývalý tréner A-tímu Slovenska): „Som v Nemecku, no okrem domácej reprezentácie som samozrejme sledoval aj duel Slovenska. Škoda, že sme príliš rýchlo dostali gól a zápas nabral iné obrátky ako proti Taliansku. V záverečnej fáze stretnutia sme dostali druhý gól a jedenástka prišla už neskoro. Slovenský tím sa za predvedené výkony najmä v dueloch proti Taliansku a Holandsku nemusia hanbiť a domov sa môžu vrátiť so vztýčenou hlavou.“
SITA
