Orientácia Európskej únie na obehové hospodárstvo nadobúda čoraz konkrétnejšie kontúry. Členské štáty už na vnútroštátnej úrovni postupne implementujú niektoré právne predpisy a mnohé ďalšie budú nasledovať v krátkodobom až strednodobom horizonte. Sabrina Goebel, odborníčka na obehové hospodárstvo z RecycleMe v Nemecku, vidí v tejto oblasti veľkú príležitosť na získanie významnej konkurenčnej výhody pre výrobcov, ktorí tento trend podchytia medzi prvými.
„Odvetvie obalov sa nachádza uprostred ďalekosiahleho prechodu smerom k obehovému priemyslu, ktorý efektívne využíva zdroje a znižuje množstvo odpadu. Spoločnosti, ktoré sa do tohto vývoja nezapoja, musia počítať s drastickými obmedzeniami a sankciami. Naopak tie spoločnosti, ktoré sa orientujú na transparentné a obehové postupy, budú za to tento prístup odmeňované, a získajú tak jasnú konkurenčnú výhodu,” uvádza Sabrina Goebel z RecycleMe.
Trend obehového hospodárstva môžu výrobcovia využiť vo svoj prospech. Na to je však potrebné, aby už teraz prijali opatrenia na správnych miestach, predišli tak sankciám a čo najlepšie využili stimuly. „Naša poradenská spoločnosť pomáha svojim zákazníkom v mnohých európskych krajinách, napríklad v Nemecku, Rakúsku, a aj na Slovensku, prispôsobovať procesy modernej obehovej ekonomike,” dodáva S. Goebel.
Na Slovensku zatiaľ legislatívny rámec pre ekomoduláciu chýba
Slovensko musí ekomoduláciu implementovať do legislatívy do roku 2023. V súčasnosti prebiehajú prípravy na jej zavedenie, no zdroje z ministerstva zároveň potvrdzujú, že sa čaká na usmernenie, ktoré by mala Komisia k ekomodulácii vydať. Na to sa však podľa Beáty Kastlerovej z OZV RECobal vyčkávať neoplatí: „Sme presvedčení, že takéto usmernenie v realistickej dobe zo strany Európskej komisie nepríde. Viaceré krajiny EÚ, napríklad Španielsko, Taliansko či Francúzsko, už ekomoduláciu implementovali na pomerne sofistikovanej úrovni aj bez usmernenia. Okrem toho je recyklovateľnosť rôznych materiálových prúdov naprieč Úniou rôzna. Ak aj nejaké usmernenie v budúcnosti vznikne, bude mať len nezáväzný a orientačný charakter.”
Vlády európskych krajín teda musia svoju legislatívu prispôsobiť na konkrétne podmienky vo svojej krajine. Isté však je, že ekomodulácia sa prejaví formou daní, poplatkov a stimulov s cieľom zvýšiť obehovosť obalov. Veľká Británia, napríklad, zaviedla od 1. apríla 2022 daň z plastových obalov – výrobcovia alebo dovozcovia, uvádzajúci na trh plastové obaly, ktoré obsahujú menej ako 30 % recyklátu, za ne platia poplatok 200 libier za tonu.
RECobal: Na ekomoduláciu nečakáme, my ju už praktizujeme
Výrobcovia na Slovensku môžu z ekomodulačných schém ťažiť už dnes. „Zákazníci nášho OZV už v súčasnosti profitujú zo zvýšeného dopytu po surovinách a z nášho bezkonkurenčného zmluvného prístupu k vysoko profesionálnemu riešeniu na recykláciu polyolefínov,” konštatuje Beáta Kastlerová. Zároveň dodáva, že RECobal bude v spolupráci s partnerskou organizáciou RecycleMe čoskoro zavádzať pre výrobcov online nástroj na posudzovanie recyklovateľnosti obalov.
„Radi by sme výrobcov povzbudili, aby nečakali a začali sa téme ekomodulácie venovať čo najskôr, napríklad formou zberu dát o svojich obaloch a posudzovaním ich recyklovateľnosti. V čase, keď prídu legislatívne zmeny, budú mať svoje procesy už optimalizované a budú pripravení využiť ich vo svoj prospech. S ekomoduláciou máme vďaka spolupráci s RecycleMe na medzinárodnej úrovni bohaté skúsenosti a veľmi radi pomôžeme výrobcom túto tému komplexne zastrešiť nielen na Slovensku, ale aj na všetkých relevantných trhoch,” uzatvára B. Kastlerová.
Informačný servis