Na svahoch nad Sarajevom, kde sa v roku 1984 písala olympijská história, sa po viac než štyroch desaťročiach opäť objavil muž, ktorý ju pomohol vytvoriť. Lamine Gueye, prvý černošský Afričan na zimných olympijských hrách, sa krátko pred štartom ZOH 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo vrátil do bosnianskej metropoly na natáčanie dokumentárneho filmu o svojom živote a odkaze. Pre mesto, ktoré dodnes s hrdosťou spomína na olympiádu v bývalej Juhoslávii, ide o návrat symbolu výnimočného obdobia.
Lamine Guèye made history at Sarajevo 1984 by becoming the first black African skier to compete in the Winter Olympics.
He was inspired by Austrian skier, Franz Klammer, at the 1980 Olympics & accomplished his dream of participating four years later in Sarajevo.#OlympicFirstspic.twitter.com/q8rQOiGcpf
— The Olympic Games (@Olympics) November 7, 2021
„Na svoje ‚prvý raz‘ si vždy spomeniete. Prvýkrát, keď sa zamilujete, prvé zamestnanie, prvá výplata,“ povedal dnes 65-ročný Gueye pri návrate do Sarajeva. „Pre mňa to boli prvé olympijské hry a boli absolútne nezabudnuteľné.“ Správa o jeho príchode sa rýchlo rozšírila a počas prestávok medzi natáčaniami ho v historickom centre mesta opakovane zastavovali ľudia so žiadosťami o fotografiu. „V roku 1984 som nemal ani minútu pre seba, aby som si naplno vychutnal tú vrúcnu atmosféru,“ spomínal.
Keď Gueye do Sarajeva pricestoval prvýkrát, mal len 23 rokov a Senegal reprezentoval úplne sám. Rodák z Dakaru, ktorý sa narodil senegalskému otcovi a francúzskej matke, zastával vtedy všetky roly naraz – bol tréner, sekretár olympijského výboru, pokladník aj športovec. Dodnes si živo pamätá otvárací ceremoniál pred 60-tisíc divákmi, počas ktorého pochodoval osamotený s vlajkou Senegalu, stlačený medzi mohutnými výpravami USA a Sovietskeho zväzu v čase vrcholiacej studenej vojny. „Dve hokejové reprezentácie si medzi sebou hovorili veci, ktoré neboli vždy priateľské,“ zaspomínal si s úsmevom.
Práve tento obraz je jedným z najsilnejších momentov dokumentu „Sarajevo Downhill (Sarajevski Spust)“. Režisérka Aleksandra Fracassa Kostićová ho opisuje ako výnimočný symbol: „Keď tam stál úplne sám medzi nimi, bol ako posol mieru.“ Podľa tvorcov filmu jeho prítomnosť presiahla šport a stala sa odkazom ľudskosti v rozdelenom svete.
O niekoľko rokov neskôr však Sarajevo zažilo tragickú premenu. Po rozpade Juhoslávie mesto prešlo takmer štvorročným obliehaním, ktoré si vyžiadalo viac než 11-tisíc obetí. „Keď sme zapli televíziu a videli vojnu, bola to katastrofa,“ povedal Gueye. „Od jedného z najkrajších prejavov ľudskosti… k absolútnemu hororu.“ Napriek tomu ho dnes dojíma, že obyvatelia mesta si uchovali hodnoty, ktoré si pamätal z olympiády. „Mohli si z toho odniesť len posolstvo nenávisti. To sa však nestalo,“ dodal.
Gueye napokon štartoval na troch zimných olympijských hrách – v Sarajeve 1984, Albertville 1992 a Lillehammeri 1994. Na svahu Bjelašnica obsadil v zjazde 51. miesto, no aj po rokoch to považuje za osobné víťazstvo. „Neskončil som posledný – tuším som porazil štyroch alebo piatich súperov,“ povedal s nadhľadom. Jeho návrat do Sarajeva tak pred ZOH 2026 opäť pripomína, že olympijské hry nie sú len o medailách, ale aj o odvahe, prelamovaní hraníc a sile ľudského príbehu.
