O čom premýšľajú tenisti počas US Open?

Čo sa vlastne odohráva v hlavách tenistov počas zápasu?

V nedeľu sa skončil posledný grandslamový turnaj tohto roka US Open v New Yorku. Diváci na štadióne ale aj televízni diváci mali možnosť v priebehu dvoch týždňov vidieť množstvo zaujímavých a vzrušujúcich tenisových momentov.

Pri sledovaní granslamových zápasov bolo možné podrobne sledovať rôznorodosť správania tenistov, tak priamo na tenisovom kurte ako aj mimo neho. Niektorí diváci si na tohtoročnom US Open všímali skôr pozitívne správanie hráčov a iných zase vyrušovali negatívne prejavy nespokojných tenistov.

Diváci sa pri tom sami seba pýtajú, že čo asi prebieha v hlavách tenistov, pri takom či onakom správaní. A keďže žiaden z divákov nedokáže vidieť do hláv hráčov, zostáva im počas zápasu len vlastná subjektívna predstava o tom, že čo sa deje na tenisovom kurte. Niektorí sa pokúšajú niečo dovtípiť napríklad na základe momentálneho správania hráčov v zápase.

Video: Wawrinka vo finále US Open zdolal Djokoviča

Je len prirodzené, že sa hráči na tenisovom kurte správajú v rôznych situáciách celkom individuálne. Niektorí sa tešia po vydarených akciách jasaním, zatínaním pästí alebo výkrikmi. Iní, ktorým sa niečo nevydarilo a preto s nimi zalomcovali negatívne emócie, začínajú zlostne nadávať alebo lámu v zúrivosti rakety (ako napríklad Wawrinka v semifinálovom zápase).

Sú aj takí, ktorí sa snažia v každej situácii struhnúť neutrálnu poker face ako v kasíne. Takto sa niektorí tenisti snažia zatajiť ich momentálne psychické rozpoloženie. Niekedy sa takýto pokus predstierania vnútorného stavu hráčovi podarí a inokedy zostane bez úspechu.

Pri pohľade na rôznorodo reagujúcich tenistov určite napadá nejedného diváka myšlienka o tom, že čo sa skrýva v búrlivých tenisových momentoch v hlavách hráčov. Hlavne, čo si vlastne myslia tí tenisti, ktorým sa niečo na kurte podarilo a naopak o čom práve premýšľajú tí, ktorí akurát niečo pokazili.

Po finále US Open v New Yorku vysvetľovali jeho účastníci na tlačovej konferencii, čo im vlastne prebiehalo v hlavách v zápase v určitých momentoch. Wawrinka vysvetľoval, že vo finále dostával kŕče a trápili ho bolesti. Tieto problémy sa ale snažil nedať najavo. Djokovič vyjadril sklamanie nad tým, že v rozhodujúcich momentoch zápasu chytil nervy a že táto skutočnosť rozhodla o jeho prehre.

O čom konkrétne premýšľajú tenisti počas zápasu?

Tenisoví tréneri spomínajú v ich analýzach, že sa tenisti delia v princípe na dva typy. Na jednej strane sú to premýšľajúce typy hráčov, ktorí v každom tenisovom momente chcú niečo použiteľného vymyslieť. A potom sú tenisti, ktorým vyhovuje počas hry používať menej svoje strategické myslenie a správajú sa v zápase akoby schematicky.

Menej premýšľajúci hráči vysvetľujú svoje správanie bez veľkého špekulovania na tenisovom kurte celkom jednoducho. Takýmto tenistom vyhovuje spustiť v zápase svojho vnútorného autopilota a ten potom riadi ich správanie na kurte väčšinou automaticky, podľa rôznych vopred naučených modelov (napríklad hrať po servise volej).

To znamená, že takýto hráči vlastne úmyselne vypínajú veľké premýšľanie, ktoré by ich pri automatických pohyboch len zbytočne rušilo. Podľa toho, ako kvalitne si takýto takzvaní menej premýšľajúci tenisti svojho autopilota nastavia, podľa toho ich výkon v zápase aj dopadne.

Viacej premýšľajúci tenisti majú plnú hlavu rôznych tenisových možností, ktoré im stoja k dispozícii k účinnému použitiu, počas celého tenisového zápasu. Teda o tom, čo treba priebežne v zápase, v tom ktorom momente, podniknúť.

Obyčajne sa každý tenista už pred zápasom poradí s trénerom o dôležitých tenisových zámeroch, ktoré by mohli byť úspešné proti nastávajúcemu protihráčovi. V samotnom zápase sa každý tenista snaží tieto trénerove rady uplatniť vo svojej hre.

Čo ale treba urobiť, keď protihráč zmení počas zápasu svoju taktiku? V tom prípade je to na samotnom hráčovi, aby dokázal takúto zmenu najprv spozorovať a potom proti nej samostatne vymyslieť účinnú taktiku.

Niektorí tenisti zameriavajú svoje myslenie počas zápasu hlavne na optimalizovanie ich techniky. To znamená, že ich problémy sú prevažne technického charakteru. Ich premýšľanie je zamerané napríklad na roztáčanie loptičky a takýmto spôsobom chcú vytvoriť v hre protihráča problémy. Iní hráči sa pokúšajú prekabátiť súpera rôznymi technickými trikmi, ako je napríklad podseknúť backhandom loptičku (slice) a zahrať takzvaný kraťas.

Takticky premýšľajúcim tenistom chodí po rozume celý zápas množstvo naučených taktických stratégií. Niektorí majú záľubu v naháňaní súpera z jedného rožku tenisového kurtu do druhého. Iní sa snažia dlhými loptami držať protihráča ďalej od základnej čiary a tým získať pre seba určité priestorové výhody. Dôležité v zápase je aj umenie vytvoriť prípadné zmeny v taktike, ktoré si musí vedieť každý hráč najprv poriadne premyslieť. Najlepšie už pred zápasom.

Poznáme tenistov, ktorí sa počas zápasu až úzkostlivo zaoberajú optimalizovaním energie v ich tele a to podľa momentálneho stavu ich kondície. Takýto hráči dávajú počas zápasu veľký pozor na to, aby nezabudli na prísne dodržiavanie pitného režimu a sústavné dopĺňanie rôznych výživných látok, ktoré v príbehu zápasu zákonite strácajú.

V tenise existujú aj hráči, ktorí si počas zápasu za každú cenu chcú udržať optimálnu psychiku. Takýto hráči sa snažia byť v zápase vždy pozitívne naladení, dbajú veľmi na sústredenú koncentráciu a jej výpadky sa snažia držať na minime. Takýto tenisti sú presvedčení o tom, že je bezpodmienečne nutné, ísť do zápasu s optimálnou motiváciou. Uvedené psychické schopnosti a zručnosti sa hráči tenisu učia najkvalitnejšie v rámci mentálneho tréningu už od juniorského veku.

Známi sú v tenise aj hráči, ktorí sa orientujú v zápase hlavne podľa momentálneho vývoja skóre v zápase. Keď je skóre pre hráčov nepriaznivé, pomyslia si agresívnejší tenisti, že musia začať riskovať a preto sa pokúšajú triafať loptu takzvane na čiary. Naopak bojazlivejší hráči sa nútia hrať na istotu. Každý si prirodzene predstavuje istotu inak.

Niektorí tréneri vtĺkajú hráčom do hlavy, že istota znamená hrať loptičku aspoň 20 centimetrov od vonkajšej čiary tenisového ihriska. Tenisti v strachu často preháňajú pocit istoty a posielajú loptu cez sieť na úroveň servisovej čiary, čím nechtiac darujú priestorovú výhodu súperovi.

Zaujímavá myšlienka je o tom, či by sa nám tenisový zápas viacej páčil, keby sme my diváci vedeli čítať myšlienky hráčov. Ťažko je zhodnotiť definitívne, či áno alebo nie, pretože si túto možnosť mnohí nemôžu vyskúšať. V každom prípade, by sa nám divákom, čítaním myšlienok hráčov, asi stratil z tenisu moment prekvapenia, ktorí nám v podobe údivu robí vlastne veľké potešenie.

Pre tenistov patrí odhaľovanie úmyslov protivníka do základov tenisového umenia, ktoré sa učia dlhé roky v tréningu už od malička. Na žiackej úrovni nie je umenie rozpoznávania myšlienok súpera ešte také rozvinuté, aby mohlo podstatne ovplyvniť priebeh zápasu a konečne aj jeho výsledok.

Na profesionálnej úrovni, ako to bolo na tohtoročnom grandslamovom turnaji US Open v New Yorku, sme mohli všetci pozorovať, že vedomé čítanie myšlienok je pre špičkových hráčov alfou a omegou svojho výkonu. Preto venujú profesionálni hráči veľkú časť svojho tréningu vedomému čítaniu myšlienok súpera, ktoré mnohí trénujú špeciálne so športovým psychológom.