BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) – Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú v utorok schválil parlament, má nedostatky. Tvrdí to právnik spolupracujúci so združením Via Iuris Peter Wilfling. Pre zákon, ktorý pred novelou neumožňoval verejnosti dostatočne sa zúčastniť na povoľovaní projektov s najväčším dopadom na zdravie a životné prostredie, už hrozila Európska komisia zastavením eurofondov. „Poslanci do zákona na poslednú chvíľu pripojili aj novelu zákona o slobode informácií a atómového zákona, ktorou utajili informácie o povoľovaní jadrových zariadení – napríklad o dostavbe jadrovej elektrárne v Mochovciach, o povoľovaní stavby skladov rádioaktívneho odpadu alebo o povoľovaní prepravy jadrového materiálu. Schválená novela hovorí, že všetky informácie obsiahnuté v dokumentácii o povoľovaní jadrových zariadení sú tajné,“ vysvetľuje Wilfling.
Schválený zákon podľa právnika síce pripúšťa účasť verejnosti pri povoľovaní jadrových zariadení, ale utajením informácií o projektoch robí účasť verejnosti úplne neúčinnou. „Účasť na povoľovaní je zbytočná a verejnosť sa vlastne nemá k čomu vyjadriť, ak je projekt tajný. Takýto zákon je protiústavný a v rozpore s predpismi EÚ,“ uviedol Wilfling. Podľa neho predpisy EÚ neumožňujú paušálne utajiť celú dokumentáciu týkajúcu sa povoľovania. „Konkrétne informácie, ktorých zverejnenie by naozaj mohlo ohroziť bezpečnosť, treba z dokumentácie vylúčiť alebo začierniť, a zvyšok musí byť poskytnutý,“ upozorňuje. Podľa Wilflinga je navyše nehorázne, že tak dôležitá zmena zákona o slobode informácií bola prijatá cez pozmeňujúci návrh zverejnený iba deň pred schválením zákona a bez akejkoľvek diskusie.
Schválený bol tiež návrh, že rozhodnutie o povolení jadrových zariadení sa bude zverejňovať iba na úradnej tabuli Úradu jadrového dozoru – teda mnoho desiatok kilometrov od bydliska dotknutých občanov. „Ľudia bývajúci v okolí jadrových zariadení sa o povolení ani nemusia dozvedieť a následne nebudú mať právo sa domáhať nápravy, ak úrad pri povoľovaní poruší zákon. Minimálnym štandardom je zverejnenie rozhodnutia na internete, podobne ako v Českej republike,“ konštatuje právnik.
Podľa Wilflinga v zákone zostávajú aj ďalšie nedostatky, ktoré bude treba v budúcnosti napraviť. „Navrhované zmeny nezabezpečujú dostatočnú účasť občanov pri povoľovaní tých veľkých projektov, pri ktorých už prebehol proces tzv. posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tento proces vždy predchádza samotnému povoľovaniu,“ konštatuje právnik. Podľa neho totiž zákon stanovuje podmienku, že ak sa občania chcú zúčastniť na povoľovaní, musia najprv podať stanovisko aj v predchádzajúcom procese posudzovania vplyvov. „Pri tých projektoch, kde bol proces posudzovania ukončený, to však už logicky nebude možné. Ide napríklad o stavbu vodnej nádrže Slatinka, lyžiarskeho strediska nad Čertovicou alebo stavbu viacerých úsekov rýchlostných ciest. V týchto povoľovaniach by sa občania nemohli dostatočne zúčastniť na rozhodovaní, čo je však podmienkou čerpania eurofondov,“ dodal.
Wilfling za pozitívne považuje to, že neboli schválené poslanecké pozmeňujúce návrhy, na základe ktorých by občianske združenia mohli namietať iba procesné pochybenia úradov pri povoľovaní a nie iné závažné porušenia zákonov. „Napríklad ak by úrad protizákonne povolil továreň, ktorá je v rozpore s územným plánom, alebo ktorá prekračuje dovolený limit znečisťujúcich látok,“ vysvetlil právnik.
SITA