BRATISLAVA 27. marca (WEBNOVINY) – Austrálsky všestranný umelec Nick Cave vydal 18. februára nový album Push the Sky Away, pri ktorom svoje sily opäť spojil s kapelou The Bad Seeds. Aj keď je v tejto formácii celkovo päť inštrumentalistov a pod novinkou sú podpísaní aj ďalší ľudia, zásadným menom je predovšetkým Warren Ellis.
Multiinštrumentalista sa podieľal na všetkých deviatich skladbách albumu a ťažko si predstaviť, ako by nahrávka vyzerala bez neho. Najmä vzhľadom na fakt, že zostavu skupiny v januári 2009 po 25 rokoch opustil ďalší zručný multiinštrumentalista Mick Harvey.
Kým 55-ročný Cave je výlučným autorom lyrickej zložky piesní, Ellis je spolu s ním zodpovedný za hudobné pozadia. Loopy sú minimalistické, bicie lenivé a basgitara plazivá. Nič z toho neprehlušuje Caveove výpovede.
Sláčikové party bez pátosu
Melancholické vyznenie (v podstate všetkých skladieb) podčiarkujú aj Ellisove sláčikové party, ktoré nastupujú vtedy, keď sa zdá, že okrem Caveovho prednesu v skladbe nebude počuť nič iné. Príkladom je pieseň We Reel Cool so skvele posadenou basou Martyna P. Caseyho.
Cave nešetril ani vokalistami, no ich prítomnosť je niekedy zbytočná a prvoplánová (Higgs Boson Blues). Po hudobnej stránke sa Push The Sky Away nekonzumuje ľahko, no po pár sústredených vypočutiach je zážitkom aj pre ľudí, ktorých nevedia po anglicky ani zaťať.
Je ťažké si predstaviť, že by bol Push The Sky Away ešte melancholickejším, no rovnako ťažké je na dnešnom trhu nájsť tak vyrovnaný album (David Bowie?). Single We No Who U R a Jubilee Street vám nepripadajú ako to najvýraznejšie na albume a aj azda najslabší kúsok nahrávky – skladba Finishing Jubilee Street – v konečnom dôsledku neprekáža.
Cave ponorený v melanchólii
Jedným z vrcholov nahrávky je záverečná Push the Sky Away, ktorá dokonale vystihuje charakter celej štúdiovky. Cave je menej naštvaný, nechce sa mu punkovo kričať, nie je to hlas z krčmy ani easy listening typu Breathless. O to viac je jeho aktuálna zasnená nálada uveriteľná.
Push The Sky Away, ktorá vznikala v La Fabrique studios – v rezidencii z 19. storočia na juhu Francúzska, bude nepochybne veľkým zážitkom aj naživo. Skladbám by najviac svedčalo intímne klubové prostredie, a tak bude zaujímavé sledovať, ako piesne vyznejú na festivaloch ako Pohoda v Trenčíne či rakúskom Frequency, kde si Cavea nenechajú ujsť tisícky Slovákov.
Ďalšou možnosťou je potom sólový koncert, napríklad v novembri v pražskej Tipsport aréne. A možno v dave zaznie aj otázka „Where the Wild Roses Grow?“