Nebo, peklo či očistec – slová, ktoré sa v období Dušičiek skloňujú viac než inokedy. To, čo však v skutočnosti znamenajú stále zostáva len na úrovni predstáv. Teológ a italianistaĽubomír Švorca v rozhovore Štúdia SITA vysvetlil, že nebo, peklo a očistec nie sú reálne miesta.
„Dosť počúvam od ľudí, že si ich predstavujú ako nejaké konkrétne miesto. V pekle si predstavujú čertov a podobne. Je to logické, vzhľadom na to, že žijeme v nejakom 3D priestore,“ povedal teológ, ktorý v súvislosti s týmito tromi slovami hovorí o stave duše, nie o mieste. Ide podľa jeho slov o stav duše, buď absolútne bez lásky (peklo), absolútne s láskou (nebo), alebo na ceste k láske (očistec).
Nebo, peklo a očistec ako inšpirácia pre umelcov
Vyobraziť a opísať nebo, peklo čo očistec sa pokúšali mnohí umelci naprieč históriou. Švorca vyzdvihol najmä dve konkrétne interpretácie, ktoré ich opisujú a vysvetľujú podľa neho najoriginálnejšie.
Čo by smrť povedala o živote? Obdobie Dušičiek je časom na zamýšľanie sa aj nad smrťou - VIDEO
Ako prvé spomenul dielo zo židovského prostredia, ktoré znázorňuje večeru, no ľudia majú veľmi dlhé lyžice, s ktorými nevedia jesť. „V nebi tí ľudia pochopili, že môžu s tými dlhými lyžicami nakŕmiť nie seba, ale jeden druhého. Všetci sú tak šťastní a nič im nechýba. Žijú teda lásku, nie teoreticky, ale prakticky,“ povedal teológ. Obraz pekla je tá istá scenéria, no ľudia hrešia, nadávajú, sú celí zašpinení od jedla, pretože sa s dlhými lyžicami snažili nakŕmiť len samých seba a nemysleli na ostatných.
Druhé originálne dielo, ktoré ilustruje povahu neba, pekla a očistca, je podľa Švorcu dielo od talianskeho umelca Danteho Alighieriho – Božská komédia. Vysvetlil, že toto dielo nie je opisom geografickej podoby posmrtného sveta, ale mapou duše, ktorá prechádza z temnoty do svetla. „Dante si v Božskej komédii predstavil cestu človeka po smrti ako veľké putovanie duše. Nie je to len príbeh o tom, čo sa deje „tam hore“ alebo „tam dole“, ale hlavne o tom, čo sa deje v človeku,“ vysvetlil Švorca.
Peklo nie je oheň, ale ľad
Peklo v tomto diele podľa neho ukazuje, ako vyzerá človek, keď sa uzavrie pred láskou a myslí len na seba. „Peklo v tomto diele nie je vyobrazené ako nejaký pekelný oheň, ale naopak, ako ľadovec, čo symbolizuje zamrznuté ľudské srdce,“ priblížil teológ s tým, že taký človek zamrzne vo svojom egu, a preto je peklo u Danteho znázornené ako studené, nie horúce.
„Očistec hovorí o nádeji. Človek po smrti už nemôže zmeniť svoje skutky a rozhodnutia, ale potrebuje ešte vnútorné uzdravenie. Má však istotu neba. Je to ako keď vieme, že nás niekto miluje, ale naše srdce ešte potrebuje čas, aby tú lásku unieslo,“ vysvetlil Švorca. Ako obraz očistného procesu ponúkol prirovnanie k človeku, ktorý je pozvaný na najkrajší galavečer svojho života. „Vie, že tam patrí, no ešte cíti prach cesty a potrebu očistiť sa, aby mohol vstúpiť dôstojne,“ dodal teológ.
Nebo v Danteho diele Švorca chápe ako stav, keď je duša úplne naplnená láskou. „Nie je to miesto v oblakoch, ale pocit dokonalého pokoja a šťastia, kde človek chápe, že všetko má zmysel, pretože všetko vychádza a smeruje k láske,“ uzavrel Švorca.
>>> Celý rozhovor s Ľubomírom Švorcom
Dušičky a Halloween sú dve strany jednej mince, podľa teológa ich rozpor závisí od úmyslu - ROZHOVOR
