Aj v dnešnej dobe technologických vymožeností, kedy sa nástenka na sociálnej sieti pomaly stáva jediným médiom zachytávajúcim plynutie našich dní, sa nájdu ľudia, ktorí svoje myšlienky zverujú denníčkom. Debbie Wagner, 56-ročná rodáčka z Benningtonu, štát Kansas, k nim patrí tiež. Namiesto slov však na papier kladie východy slnka. Žena, ktorej diagnostikovali dva nádory na mozgu, od roku 2005 zachytila každý jeden. Mapovanie rannej oblohy sa pre ňu postupne stalo osobitým rituálom, ktorý symbolizuje nové začiatky. Američanka ich zažila už vyše 2200 a s entuziazmom jej vlastným netrpezlivo očakáva ďalšie.
Matka troch detí si vždy dokázala nájsť spôsob, ako si spríjemniť voľný čas. Rada vymýšľala komplikované recepty, čítala dlhé romány a dbala na dokonalý chod domácnosti. Jej život sa obrátil o 180 stupňov v momente, keď jej lekári diagnostikovali hneď dva nádory na mozgu. V roku 2002 ich úspešne odstránili, no Američanka po operácii stratila schopnosti, ktoré predtým využívala každý deň. „Nedokážem poriadne čítať, písať ani počítať,“ hovorí Debbie, pre ktorú bežné veci naučené v detstve začali predstavovať nezdolateľné prekážky. Nerušený nočný spánok ako aj schopnosť sústrediť sa postupne zmizli, no Debbie sa nemienila vzdať. „Prejdete si tým smútočným obdobím a potom si uvedomíte, že je z vás iný človek a že sa musíte predefinovať. Môj manžel zvykne žartovať, že sa oženil s dvomi rôznymi ženami bez toho, aby sa medzitým rozviedol,“ hovorí rodená bojovníčka.
Hoci Debbie prišla o takmer všetky záľuby, po operácii v sebe objavila aj predtým netušené zručnosti – zlepšilo sa jej vizuálne vnímanie a začalo ju to ťahať k umeniu. Asi pol roka po operácii vytiahla skicár, farby a pustila sa do maľovania. „Jednoducho sa to stalo, musela som sa nejakým spôsobom vyjadriť.“
Jedného rána po prebdenej noci vstala skoro ráno a zbadala nádherný východ slnka. „Pomyslela som si – dokázala by som ho namaľovať? A podarilo sa! Bol to taký radostný pocit, že som to na druhý deň zopakovala. A potom aj na ďalší a ďalší,“ spomína Debbie, ktorá si z maľovania východu slnka urobila očistný rituál. Každé ráno vstane, zoberie do rúk pastelové farby a 30 až 45 minút maľuje výhľad na nebo, ktorý sa jej naskytá z terasy. Ranný rituál nevynecháva ani na dovolenkách a vzdáva sa ho iba v čase, keď je obloha úplne zatiahnutá. Doma sa jej tak medzitým nazbieralo už vyše dvetisíc obrazov.
„Keď vidím východ slnka, som neskutočne šťastná. Som rada, že opäť uvidím svoje deti a sadnem si k spoločnej večeri s manželom. Je to ako závislosť a zároveň mi dovoľuje sústrediť sa na vďačnosť. Počas západu slnka ma vždy niečo zamestnáva, no východ je veľmi pokojná časť dňa,“ vysvetľuje Debbie.
Kým pre znovuzrodenú umelkyňu predstavujú jej kresby nádej na každý ďalší deň, ktorý jej bol dopriaty prežiť, zvláštnu osobnú hodnotu jej prác začínajú objavovať aj cudzinci. Jedného dňa si Debbie našla vo svojej schránke email od muža, ktorému pri autonehode zomrel synovec. Muž ju žiadal, aby by mu predala obraz zo dňa, kedy 24-ročný Justin naposledy vydýchol. Rodina si tak chcela uchovať spomienku na posledný východ slnka, ktorý ich dieťa videlo. Umelkyňa si prešla archív svojich prác a rodine sa rozhodla obraz odovzdať osobne. Postupne začali prichádzať ďalšie žiadosti – ľudia si chceli navždy zachovať pamiatku na východ slnka, ktorý uvideli v deň, keď v ich živote nastala zásadná zmena, či už narodenie detí, strata blízkych, návrat syna z vojny alebo vyliečenie závislosti.
Napriek tomu sa Debbie nepokladá za umelkyňu: „Nie som maliarka. Neskúšam si vynútiť komplimenty ani nič podobné. Myslím si, že ľudí priťahuje úprimnosť a čistota toho, čo robím. Nie je to vykalkulované ani naplánované a v žiadnom prípade nechcem, aby sa z toho stala komerčná záležitosť. Je to môj denník a je veľmi osobný.“
Vďaka tejto záľube vstáva Debbie do každého nového dňa s úsmevom. Hoci jej obrazy hýria krásnymi farbami, sama si uvedomuje, že skutočnú krásu východu slnka na plátne nikdy nezachytí. „Môžem zobraziť len moju reakciu na krásu, ktorú vidím. Skutočnú krásu východu slnka nenahradí nič.“
www.today.msnbc.msn.com