BRATISLAVA 30. decembra (WebNoviny.sk) – Návrh na zmenu voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) z dielne ministerstva kultúry by sa mal po novom roku dostať na rokovanie vlády. Iniciatívny materiál, ktorý predkladá minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD), už prerokovali poradné orgány vlády. Maďarič tvrdí, že nepozná dôvod, pre ktorý sa o jeho návrhu ešte nerokovalo.
Ako povedal Maďarič médiám na poslednom tohtoročnom rokovaní vlády 13. decembra, prekvapilo ho, že návrh novely zákona prešiel bez zásadných pripomienok od ministrov a v pripomienkovom konaní. „Niečo asi už indikovali vyjadrenia pána poslanca Hrnka, ale ja to neviem v tejto chvíli. Nepýtal som sa prečo tento návrh nebol zaradený. Je možné, že niekto má problém s tým, že by bola RTVS nezávislejšia“.
Politické vplyvy nemožno vylúčiť
Doplnil, že výhrady podpredsedu SNS Antona Hrnka iba čítal. Hrnko pre Aktuality.sk 12. decembra konštatoval, že tento návrh považuje za obsolentný (zastaraný). Podľa neho je súčasný spôsob voľby generálneho riaditeľa správny a zmenu v parlamente nepodporí.
Ako konštatuje Ministerstvo kultúry (MK) SR v dôvodovej správe k návrhu, „aj keď zákon garantuje nezávislosť RTVS, voľbu jej štatutárneho orgánu zveruje v súčasnosti do pôsobnosti národnej rady, ktorá nepochybne je politickým orgánom, v dôsledku čoho nemožno politické vplyvy v procese voľby generálneho riaditeľa úplne vylúčiť“.
Rozhlas a televízia Slovensko
Voliť generálneho riaditeľa RTVS by mal podľa návrhu zbor voliteľov. Ak by návrh prešiel vládou aj parlamentom bez výraznejších zmien, menovala by nového šéfa RTVS do funkcie Rada RTVS, ktorá by zároveň mohla generálneho riaditeľa aj odvolať. MK SR, pod ktoré patrí aj mediálna legislatíva, navrhuje účinnosť novely od 1. júla 2018.
RTVS je podľa Rezníka personálne stabilizovaný, hromadné prepúšťanie sa nezopakuje
Keďže verejnoprávna televízia a rozhlas majú podľa MK SR garantovať nezávislosť, pluralitu a objektivitu vysielania, mal by generálneho riaditeľa RTVS voliť osobitný nezávislý orgán – zbor voliteľov, „ktorý bude pri jeho výbere prihliadať primárne na odbornosť kandidáta a reprezentáciu záujmov adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania“, píše v dôvodovej správe k návrhu novely MK SR. Spomínaný nezávislý orgán by mal mať 12 členov a vznikol vždy pred voľbou nového šéfa RTVS. Ministerstvo zároveň navrhuje, aby šéfa RTVS mohla odvolať Rada RTVS.
Riaditeľ Audiovizuálneho fondu
Zloženie zboru voliteľov sa navrhuje tak, aby garantovalo nezasahovanie politických vplyvov do procesu voľby generálneho riaditeľa a súčasne, aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania. Záujmy umeleckej obce budú reprezentovať riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý bude zároveň reprezentovať aj záujmy národnostných menšín.
Navrhuje sa, aby svoje zastúpenie v zbore voliteľov mala aj novinárska obec, akademická obec (prostredníctvom prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie), cirkvi (prostredníctvom zástupcu cirkví a náboženských spoločností), šport (prostredníctvom prezidenta Slovenského olympijského výboru), mestá a obce Slovenska (prostredníctvom predsedu Združenia miest a obcí Slovenska), zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím.
Najmenej osem hlasov
Svojho zástupcu v zbore voliteľov budú mať aj zamestnanci RTVS. Zbor voliteľov si volí spomedzi seba svojho predsedu, ktorý vedie verejné vypočutie kandidátov a hlasovanie o voľbe generálneho riaditeľa. Zbor voliteľov je uznášaniaschopný, ak sú prítomné aspoň dve tretiny jeho členov, rovnaké kvórum je potrebné na prijatie jeho rozhodnutia.
Počas voľby bude kandidát na šéfa RTVS, tak ako doteraz prezentovať svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS na verejnom vypočutí, ktoré bude vysielané naživo. Po prezentácii projektu bude kandidát odpovedať na otázky zboru voliteľov. Zákon bližšie popisuje proces voľby generálneho riaditeľa, pričom na jeho zvolenie je potrebné získať najmenej dve tretiny hlasov všetkých členov zboru voliteľov, to znamená najmenej osem hlasov. Návrh zákona upravuje aj proces opakovanej voľby a novej voľby.
Rada RTVS
Voliť generálneho riaditeľa RTVS bude spomínaný zbor voliteľov a do funkcie ho menuje orgán dohľadu RTVS, teda Rada RTVS. Rada bude môcť generálneho riaditeľa odvolať, a to dvojtretinovou väčšinou všetkých svojich členov. „Z dôvodu, že národná rada už nebude podľa navrhovanej úpravy odvolávať generálneho riaditeľa, vypúšťa sa aj právomoc národnej rady odvolať všetkých členov rady z dôvodu, že neodvolala generálneho riaditeľa na podnet rady,“ píše MK SR v dôvodovej správe k návrhu.
Ako ďalej zdôvodňuje, „ak národná rada nebude generálneho riaditeľa voliť, nemala by mať možnosť ho ani odvolávať. Dôvodom takéhoto návrhu je snaha o odpolitizovanie nielen procesu voľby, ale aj procesu prípadného odvolávania generálneho riaditeľa, ktoré majú byť zverené do rúk odborným orgánom“.
Výbor NR SR pre kultúru
V súčasnosti môže šéfa RTVS odvolať národná rada na odporúčanie Rady RTVS a následné odporúčanie Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Zákon presne určuje dôvody odvolanie šéfa RTVS, napríklad ak nevykonáva svoju funkciu najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace či, ak Rada RTVS počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov opakovane konštatuje, že RTVS si neplní svoje zákonné úlohy a povinnosti. Národná rada rozhoduje o odvolaní generálneho riaditeľa nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov.
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) 21. júna, deň potom, ako národná rada zvolila Jaroslava Rezníka za šéfa RTVS, na tlačovej besede oznámil, že chce meniť spôsob voľby generálneho riaditeľa RTVS.
Maďarič prišiel s týmto návrhom iniciatívne, nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády. Podľa neho je teraz ten vhodný čas meniť voľbu, keďže nový systém by sa využil až o päť rokov, teda po skončení súčasnej koalície. „V tejto chvíli to považujem za svoju povinnosť ministra kultúry a za svoj dlh voči RTVS a verejnosti,“ povedal 21. júna na margo návrhu, ktorým chce voľbu generálneho riaditeľa odpolitizovať.