Smernica je dobrá, no členské štáty zlyhávajú v jej implementácii.
Už takmer 150-tisíc Európanov vrátane Slovákov podporilo požiadavku, aby Európska komisia nemenila podobu Rámcovej smernice o vode, ktorá od roku 2000 prispieva k zlepšovaniu kvality vôd v krajinách Európskej únie. Na Slovensku kampaň s názvom #ProtectWater (Chráň vodu) koordinujú organizácie WWF Slovensko a SOS/BirdLife Slovensko.
Poľnohospodárstvo ako hrozba
Smernica o vode v súčasnosti prechádza plánovanou revíziou, 100 európskych mimovládnych organizácií však vyzvalo Európsku komisiu k zachovaniu tohto európskeho zákona, ktorý chráni rieky, potoky, jazerá, mokrade i podzemné vody. Ako vo vyhlásení informuje Svetový fond na ochranu prírody (WWF) Slovensko, Rámcová smernica o vode v súčasnej podobe je veľmi dobrý nástroj na ochranu vôd v Európe, a je len na členských krajinách, ako ju efektívne využívať.
V kampani európski ochranári zároveň upozorňujú, že kvalitu vody, vodné zdroje a zásoby pitnej vody ohrozuje najmä intenzívne poľnohospodárstvo. Požadujú, aby sa vysoký štandard ochrany vôd odrazil aj v pravidlách európskej poľnohospodárskej politiky. Nadmerné využívanie pesticídov a hnojív, odpad z podnikov živočíšnej výroby či nadmerná spotreba vody totiž vážne ohrozujú vodné ekosystémy.
„Voda je kľúčová pre prírodu, ľudí aj ekonomiku. Je potrebné využiť práve prebiehajúce rokovania o budúcej podobe poľnohospodárskej politiky a nastaviť systém tak, aby dotácie nešli znečisťovateľom ale tým, ktorí hospodária v súlade s prírodou a chránia prírodné zdroje,“ povedal Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Z ročnej spotreby vody v Európe ide 36 percent do poľnohospodárstva, pričom v lete je to až 60 percent. Na Slovensku je dusičnanmi z hnojív ohrozená až tretina územia a spotreba hnojív u nás rastie rýchlejšie ako v krajinách V4 aj EÚ.
O vodu sa staráme zle
„Na Slovensku sa vplyvom poľnohospodárstva nielen zhoršuje kvalita pôdy, ale aj klesá schopnosť zadržiavať vodu v krajine. Rastie tak na jednej strane riziko povodní a na druhej ohrozenie suchom,” upozornila Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. „Preto je kľúčové, aby aj Slovensko pri nastavovaní priorít a systému podpory v poľnohospodárskej politike vo zvýšenej miere investovalo do opatrení, ktoré riešia environmentálne dopady poľnohospodárstva.“
Až 60 percent európskych vôd nie je v dobrom stave, pretože členské štáty povoľujú činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako je regulácia a úprava tokov, výstavba priehrad a nevhodné opatrenia v poľnohospodárstve. Na Slovensku nie je v dobrom stave ani polovica vodných tokov. Rámcová smernica o vode je jedným z najprogresívnejších environmentálnych zákonov EÚ, členské štáty EÚ však zlyhávajú v jej implementácii. Neprijali totiž potrebné opatrenia, ktoré by stav európskych vôd zlepšili.