Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) vypracoval už päť koncepčných dokumentov k zeleni v meste. Tohtoročné leto sa zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní na Slovensku, uviedla v tlačovej správe hovorkyňa MIB Annamária Krchňavá.
Znižovanie teplôt v mestách
Zmierniť dopady klimatických zmien dokáže mesto vďaka zeleni, pričom najväčší prínos majú najmä stromy. Na miestach, kde ich nie je možné vysadiť, môžu vznikať alternatívne zelené plochy – napríklad zelené fasády, strechy či ostrovčeky zelene uprostred premávky.
Počas tropických dní hrajú zelené plochy v meste kľúčovú úlohu. „Viaceré štúdie uvádzajú, že koruna stromu vie lokálne znížiť teplotu aj o tri stupne Celzia. Avšak nie všade je možné ich vysadiť, keďže v rozhorúčených mestách nie je dostatok voľných plôch s vhodnými podmienkami pre výsadbu,“ vysvetlila Krchňavá s tým, že problémom bývajú podzemné inžinierske siete či nedostatočná vzdialenosť od fasád okolitých budov.
Výsadba zelene na fasádach
Alternatívou sú zelené fasády, strechy či vegetačné ostrovčeky uprostred premávky. „Spolu tieto plochy tvoria v meste rozsiahle územie, ktoré môže byť využité pre výsadbu zelene,“ poznamenala Krchňavá.
Doplnila, že práve pre tieto plochy pripravil MIB tri nové usmernenia, ktoré majú docieliť správnu výsadbu zelene na fasádach a strechách budov, a tiež v ostrovčekoch uprostred premávky.
„Odborníci z MIB pripravili dokopy už päť komplexných manuálov, v ktorých detailne popísali, ako sa správne starať o zeleň v meste, a čo treba dodržať pri vysádzaní novej,“ doplnila. Cieľom týchto dokumentov je, aby sa k vysádzaniu zelene v rámci verejných priestorov pristupovalo koncepčne, vďaka čomu sa predĺži jej životnosť.
