Inšpiráciu na tento komentár mi poskytla hviezda TV Joj, naša humenská Janka Tóthová, ktorá upriamila moju pozornosť na ďaleký východ východu Slovenska, až tam, kde sa rozprestiera vodná nádrž Starina a svojimi vodami zásobuje pitnou vodou takmer polovicu regiónu. A presne tam sa odohráva aj absurdné divadlo.
Obce ako Topoľa či Zboj, na dohodenie kameňom od tejto strategickej zásobárne, žijú v tieni zaujímavého paradoxu: voda je všade dookola, len nie v ich kohútikoch. Studne v lete vysychajú, práčky stoja ako relikvie a sprcha je utópiou, o ktorej sa šepká pri pive, alebo poldeci v krčme. Vitajte v Sninskom okrese, kde čas zastal a vodovod je mýtus hodný Homérových eposov.
Akoby sme hľadali zlato na Eldoráde
Predstavte si obyvateľov, ktorí už desaťročia na kolenách prosia o základnú infraštruktúru, akoby žiadali o zázrak. V Topoli sa starousadlíci sťažujú, že bez vody niet života – a majú pravdu. V Zboji starosta sníva o turistoch, no bez vodovodu je každý penzión len fatamorgánou. Dve tretiny obcí v okrese nemajú ani náznak verejného vodovodu, či kanalizácie.
Voda nie je tovar - KOMENTÁR
A čo robí systém? Robia sa vrty, akoby sme hľadali zlato na Eldoráde. Tri roky na potvrdenie, že voda z nich je pitná – to je rýchlosť, ktorá by rozosmiala aj slimáka. Desať miliónov eur naplánovaných na Zbojskú dolinu znie ako veľkolepý plán, no kde sú rúry? Kde sú termíny? Odpoveďou je ticho, prerušované len vzdychmi čakajúcich.
Voda nie je bilbordový sľub
A potom je tu návrh, ktorý by mohol konkurovať najlepším fraškám – vypustiť Starinu, lebo je stará a hrozí kolapsom. Áno, poďme vrátiť východ Slovenska do éry cisterien a fľaškovej vody – veď kto by nechcel piknikovať s vedrom v ruke?
Alternatíva? Nová nádrž, ktorá bude hotová o 15 rokov, ak sa pošťastí. Klimatické zmeny sa medzitým smejú, podzemné vrty budú len dočasnou náplasťou a región pomaly zbalí kufre. Každá tretia obec v Prešovskom kraji umiera smädom, mladí odchádzajú a turizmus zostáva utópiou, kým voda zostáva snom.
Tento príbeh nie je len o vode – je o zlyhaní systému, ktorý dokáže míňať miliardy na veľkolepé projekty, no zanedbáva základné právo na vodu.
Dediny pri Starine nie sú len geografickým okrajom, sú varovaním. Ak sa nič nezmení, stanú sa mestami duchov, kde jediným zvukom bude šum z vyschnutých studní. Je čas prestať s rečami o „potenciáli“ a začať konať. Voda nie je bilbordový sľub – je to právo. A Sninský okres si ju zaslúži.
*Autor je komentátor a pozorovateľ regionálnych paradoxov, ktorý verí, že voda by mala tiecť skôr do domov než do politických prejavov
