Vedcom sa podarilo vďaka 25-ročnému satelitnému pozorovaniu rekonštruovať históriu topenia šelfových ľadovcov v Antarktíde. Podarilo sa im to vďaka dátam Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Celkovo prišli od roku 1994 o štyri gigatony vody.
Prínosom projektu nie je fakt, že ľadovce strácajú vodu, ale konečné stanovisko o tom, kedy a kde k strate vody došlo a kam smerovala. Časť tejto chladnej vody išla do mora, kde ovplyvnila cirkuláciu oceána, čo má dopad aj na klímu ďaleko od južného pólu.
Susheel Adusumilli zo Scripps Institution of Oceanography v San Diegu spolu s kolegami analyzovali pozorovania z misií ERS-1, ERS-2, EnviSat a CryoSat-2 od začiatku 90. rokov a skombinovali ich aj s ďalšími dátami. Zaznamenali niekoľko variácií týkajúcich sa straty vody, a to aj v súvislosti s konkrétnymi ľadovcami.
Vedci však môžu teraz presne zistiť, v akej hĺbke dochádza k topeniu. Niektoré z týchto plávajúcich ľadovcov, najväčší z nich má rozlohu približne ako Francúzsko, sa tiahnu stovky metrov pod hladinou mora.
Helen Fricker zo spomínanej inštitúcie v San Diegu vyhlásila, že nová štúdia im poskytne veľa informácií o procese topenia, o tom, ako funguje a aký vplyv môže mať voda z ľadovcov.