Prehliadač Google sa zmenil pri príležitosti Svetového Dňa Zeme. Vo svojej prezentácii pripomína ochranu prírody a dôležité postavenie včely pri opeľovaní kvetov a rastlín, z ktorých sa neskôr stáva potrava aj pre ľudí. Interaktívna prezentácia je spojená s jednoduchou hrou, v ktorej používateľ vedie včelu, aby zbierala peľ z kvetov alebo opeľovala iné.
Celosvetová kampaň Deň Zeme v stredu oslavuje svoje 50. výročie. Na svojej internetovej stránke to uviedla Štátna ochrana prírody (ŠOP). Pre šíriacu sa pandémiu koronavírusu budú oslavy iné ako po minulé roky.
Podujatia sa však neuskutočnia
Zvyčajne organizované osvetové podujatia pre školy a verejnosť, terénne exkurzie či spoločné čistenie prírody sa tento rok neuskutočnia. Podľa ŠOP môžu ľudia aj tak urobiť niečo pre planétu. Napríklad tým, že budú ohľaduplnejší voči prírode.
ŠOP uvádza, že aktuálne ľudstvo čelí oveľa väčším výzvam než pred 50 rokmi, keď kampaň Dňa Zeme začínala. Tou najväčšou je globálna zmena klímy. Ochranári uvádzajú, že zmena klímy predstavuje pre ľudí existenčnú hrozbu.
Ekologické poľnohospodárstvo zaberá na Slovensku približne 9,6 percenta pôdy, ale Rakúsko má viac
Napriek tomu niektoré krajiny ochrane životného prostredia nevenujú dostatočnú pozornosť, nedodržiavajú Parížsku dohodu a niektoré dokonca od nej odstúpili.
Podľa ochranárov môže občanov Slovenska tešiť fakt, že sa Slovensko tento mesiac pripojilo k iniciatíve na podporu Európskej zelenej dohody a Zelenej obnovy európskej ekonomiky.
„Všetci si uvedomujeme, že následky koronakrízy budú bolestivé, ale nepotrvajú dlho. Avšak nečinnosť v prijímaní opatrení proti klimatickej kríze by mali závažné a dlhodobé dôsledky. Záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu je kľúčový. Využime šancu reštartu a urobme Slovensko zdravšou, čistejšou a úspešnejšou krajinou,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).
Ochranári si pripravili aj kvíz
Ochranári informujú, že aj keď sa tento rok neuskutoční napríklad tradičné čistenie Muránky či spoločné pozorovanie a určovanie druhov vtákov „Vtáčie vítanie jari“, zabezpečujú ochranu prírody v jednotlivých územiach aj naďalej.
„Kolegovia z Cerovej vrchoviny sa tento mesiac postarali o redukciu náletových drevín v prírodnej rezervácii Hajnáčsky hradný vrch, na Muránskej planine čistili sysľovisko a v Bielych Karpatoch vytvorili oplotenia, aby ochránili mokrade pred divou zverou,“ uviedla ŠOP na svojej stránke.
Ochranári potvrdili výskyt krivca českého na Záhorí, rastlina sa v tejto oblasti objavila po 150 rokoch
Národný park Poloniny zase vyzýva ľudí, aby pomohli svetu skrásnieť a zobrali si na prechádzku obľúbenými lokalitami vrece, rukavice a vyzbierali odpadky, ktoré znečisťujú prírodu a inšpirovali tak ostatných.
ŠOP pre ľudí pripravila aj kvíz s názvom „Ako dobre poznáš chránené územie Slovenska?“, v ktorom si verejnosť môže overiť svoje znalosti národných parkov či chránených krajinných oblastí.
Reakcia na poškodzovanie životného prostredia
Prvý Deň Zeme zorganizoval 25-ročný postgraduálny študent Denis Hayes v roku 1970. Iniciátorom vyhlásenia Dňa Zeme bol environmentálny aktivista, senátor Spojených štátov amerických z Wisconsinu, Gaylord Nelson.
Deň Zeme vznikol ako reakcia na rozsiahle poškodzovanie životného prostredia a jeho cieľom je pripomenutie si ľudskej závislosti na prírode a podmienkach, ktoré nám poskytuje planéta Zem. V 80. rokoch sa prijali niektoré z najpopulárnejších a najsilnejších amerických právnych predpisov v oblasti životného prostredia.
Sú nimi napríklad novelizácia zákona o čistom ovzduší, vytvorenie zákona o čistej vode a zákona o ohrozených druhoch či zriadenie Agentúry na ochranu životného prostredia. Tieto právne normy boli vzorom pre ostatné štáty, ktoré prijímali podobné zákony vo svojich krajinách.
