Niektoré lesy už nemožno nazvať ani lesmi. Dohola vyrúbané kopce vyvolávajú mnoho otázok. Najpálčivejšia je však tá, kto na takejto ťažbe zarába? Odpoveď nie je vôbec jednoduchá. Vyťažené drevo nie je taká lukratívna komodita, ako sa na prvý pohľad zdá.
Trh je presýtený
Trh je totiž zaplavený kalamitným drevom nielen zo Slovenska, ale aj okolitých štátov, najmä Českej republiky. Zväz spracovateľov dreva uvádza, že trh je doslova zaplavený lacnou drevnou hmotou, predovšetkým smrekmi.
„Túto situáciu hlavne ovplyvňujú zvýšené ťažby smrekovej guľatiny, predovšetkým kvôli zvýšeným vplyvom biotických činiteľov, ktoré sa prejavujú predovšetkým v plošnom poškodení smrekových porastov lykožrútom. Lesní hospodári sú, navyše, nútení ťažiť aj veternými kalamitami poškodenú guľatinu,“ vyhlásil generálny sekretár zväzu Peter Zemaník.
Štátny dozor dal v Malužinskej doline za pravdu lesníkom, rúbali oprávnene
Veterné kalamity sa nevyhýbajú ani našim susedom, najmä Česku, Rakúsku, či vzdialenejšiemu Nemecku. Trh v Európe je však len jeden a tieto krajiny doslova zaplavujú trh svojim kalamitným drevom.
„Ceny guľatiny sú na 10-ročnom minime v celom európskom priestore. Táto situácia spôsobuje prudký pokles cien reziva a všetkých vedľajších produktov, ako sú tzv. biela štiepka (na výrobu celulózy alebo viskózy), ako aj piliny. Toto výrazne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenských píl na európskom trhu. Vysoké ceny vstupov, rastúce ceny energií, prepravy a klesajúce ceny výrobkov v tom lepšom prípade zabraňujú plánovaným investičným akciám drevospracovateľom, v horšom ich nútia k utlmovaniu výroby,“ uvádza Zemaník.
Smreková hviezda zhasla
Najhoršie je to so smrekom. Smrek v minulosti predstavoval lukratívnu surovinu. Vyrastie takmer všade, ľahko sa pestuje, rastie pomerne rýchlo. Stromy sú rovné a vysoké, ideálne na výrobu nábytku, či rovno celých domov. O smrekové drevo bol vždy veľký záujem. Dnes to však neplatí. Väčšina dreva pochádza z kalamitných ťažieb, teda surovina je menej kvalitná.
„Ceny dreva medzi privátnym a štátnym sektorom sa výrazne odlišujú. Privátny sektor dokáže promptne reagovať na poškodenia porastov a tým vyťažiť surovinu v primeranej a akceptovateľnej kvalite pre drevospracujúci priemysel. Zároveň je reakcia súkromných pestovateľov lesa na cenové požiadavky trhu taktiež rýchlejšia. Ocenia to predovšetkým píly, ktoré sa orientujú na výrobu reziva a ďalších výrobkov vyššej kvality,“ vysvetľuje predseda zväzu spracovateľov dreva.
Dodáva aj to, že štátne lesy ponúkajú drevo horšej (aj kalamitnej) kvality a za vyššie ceny, ktoré nereflektujú požiadavky trhu. „Ich spomalenou reakciu na trhové ceny a taktiež pomalou reakciu na poškodenie porastov sa s pribúdajúcim časom kvalita guľatiny znižuje, a tým sa znižuje aj jej speňaženie a hospodársky výsledok štátneho podniku. Treba si uvedomiť, že guľatina je prírodný materiál, ktorý podlieha skaze, hlavne v lete,“ dodáva Zemaník.
Zarobiť málo, alebo vôbec
Najvyšší kontrolný úrad vo svojej záverečnej správe z kontroly štátnemu podniku Lesy SR vytkol, že svoje drevo predáva za podozrivo nízke ceny. Spracovatelia dreva však tvrdia, že by mohli byť ešte nižšie.
„To, že je situácia mimoriadne kritická dokresľuje aj fakt, že dve najväčšie píly na Slovensku, ktoré spracujú 1.200.000m3 guľatiny ročne, už tretí týždeň neodoberajú ihličnatú guľatinu od štátneho podniku Lesy SR,“ poukazuje na situáciu Zemaník.
Podľa neho majú Lesy SR a ich odštepné závody plné sklady drevnej hmoty, ktorá sa doslova kazí a onedlho bude úplne nepredajná.
Spracovatelia preto žiadajú štátne lesy, aby znížili ceny za meter kubický o 3 eurá v kvalitatívnej triede A/B, o 8 eur v kvalite C a 10 eur v kvalite D. Ako však upozorňuje Zemaník, aj takéto dramatické zníženie cien by negatívne dopady len zmiernilo. „Tento cenový pokles je stále nižší ako straty, ktoré vznikajú neodoberaním hmoty,“ dodáva.
Začneme vyvážať?
Lesy Slovenskej republiky sa bránia, že aj oni musia rozmýšľať ekonomicky. Ceny energií, práce a ostatných nákladov sa totiž zvýšili každému, teda aj im.
„Nerozumieme enormnému tlaku, ktorý ZSD SR aj s dvoma najväčšími spracovateľmi dreva v SR vyvíja na náš podnik ohľadom zníženia cien, keďže v privátnom sektore by podľa ich tvrdení absolútne nemali mať problém nakúpiť dostatok lacnej kvalitnej hmoty pre svoje prevádzky,“ konštatoval obchodný riaditeľ Lesy SR Ing. Tomáš Klouček PH.D.
Ako sa na Slovensku zalesňuje? Zmluvy za milióny, zodpovednosť nulová
Ani štátne lesy, ani piliari si nemžu dovoliť predávať svoj tovar za cenu, ktorá nepokrýva ani výrobné náklady. Odpoveď je teda jednoduchá. Drevo sa bude predávať tomu, kto dá najviac. Vývoz do zahraničia nepriamo potvrdili aj lesy, aj zväz spracovateľov dreva.
„Ak nedôjde k plneniu jestvujúcich kontraktov zo strany aktuálnych obchodných partnerov, drevnú surovinu sa budú ponúkať jednotlivé odštepné závody vo svojom regióne miestnym domácim slovenským spracovateľom za jestvujúce ceny. Zvyšok produkcie následne ponúkneme tým odberateľom, ktorý bude akceptovať naše ceny,“ informuje hovorca štátneho podniku Lesy SR Pavel Machava v tlačovej správe s tým, že ak to bude potrebné, bude sa vyvážať aj za hranice.
Podobný názor majú aj spracovatelia drevnej hmoty. „Obávame sa, že drevo sa dostane ku priekupníkom na obchod s Čínou. Tam ale lepšie ceny, ako im ponúkame my, nedosiahnu. Len ak sa bude neoficiálne manipulovať s kvalitou,“ hovorí Zemaník.
Rúbať sa neoplatí
Najskôr veterná kalamita, potom podkôrniková kalamita, prídu lesníci, horu vyťažia a zarobia na predaji? Takéto jednoduché to nie je. Hoci sa štátnemu podniku Lesy SR ešte predvlani zvýšili tržby kvôli väčšiemu objemu predaného dreva, zároveň rástli náklady a klesali ceny.
„Za posledný rok a pol došlo k zníženiu priemerného speňaženia v štátnom podniku Lesy SR o 7€/m³ vplyvom situácie na trhu. Tieto úpravy cien mali za následok miliónové výpadky v tržbách podniku. Lesy SR sa taktiež boria s problémami zvyšujúcich sa cien energií, miezd a nákladov na realizáciu všetkých celospoločenských aktivít,“ vysvetľuje hovorca podniku Machava.
