Namiesto lacného skládkovania by sa malo Slovensko zamerať na recykláciou odpadu a jeho spaľovanie. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedla Eva Chmielewská, profesorka Katedry environmentálnej ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Argumentuje tým, že moderné spaľovne dokážu odpad likvidovať tak, aby neprodukovali žiadne emisie skleníkových plynov. Vďaka tomu je odpad likvidovaný bez nežiadúcich dopadov na životné prostredie.
Z krajín Európskej únie (EÚ) využívajú skládky odpadu viac ako Slovensko len Grécko, Malta, Cyprus, Rumunsko a Chorvátsko.
Zahraničné spaľovne ako inšpirácia
Inšpiráciou by pre Slovensko mohli byť niektoré zahraničné spaľovne odpadu, ktoré sa okrem samotnej likvidácie smetí dajú využiť aj na iné účely.
„Napríklad priamo v Kodani sa nachádza spaľovňa Copenhill, na ktorej streche je vybudovaná lyžiarska zjazdovka. Súčasne vyrába elektrickú aj tepelnú energiu a zásobuje elektrinou približne 100-tisíc domácností. V centre Viedne zase stojí spaľovňa stvárnená pozoruhodnou architektúrou od Friedensreicha Hundertwassera. Okrem praktickej funkcie tak má aj svoju estetickú hodnotu,“ povedala Eva Chmielewská.
Cirkulárna mapa Bratislavy ukáže, ako s odpadom nakladať zodpovednejšie
Budovanie spaľovní je podľa nej finančne náročné. Prípadnú výstavbu navyše ohrozuje takzvaný syndróm NIMBY (z anglického Not In My Back Yard – Nie v mojej záhrade, pozn. SITA), teda postoj obyvateľov, ktorí by napríklad nesúhlasili s výstavbou spaľovne v ich blízkom okolí, hoci proti výstavbe spaľovní nič nemajú.
Negatívny dojem zo Slovenska pre skládky
Profesorka tvrdí, že aktuálne sa na Slovensku nachádza približne 150 environmentálnych záťaží, ktoré si budú vyžadovať urýchlené riešenie. Približne polovicu z nich tvoria skládky.
„Do našej najväčšej skládky na Zohore, neďaleko Bratislavy, pribudne približne 100-tisíc ton odpadu ročne. Všade okolo je veľký počet malých skládok vrátane Žitného ostrova, ktorý bol v časoch Československa takzvanou obilnicou, avšak v súčasnosti podlieha mimoriadnej urbanizácii,“ uviedla Chmielewská. Horninové podložie Podunajska je podľa profesorky prevažne štrkovito-piesčité, čo znamená, že znečisťujúce látky zo skládky preniknú rýchlo až k podzemnej vode a znehodnotia ju.
Slováci vytriedia ledva tretinu odpadu z domu. Všetko končí na skládkach
Skládky podľa nej môžu v zahraničných turistoch vyvolávať negatívny dojem o Slovensku. „Tie smetiská krížom – krážom nás napríklad pri pohľade z vlaku charakterizujú ako obyvateľov, ktorí zanedbávajú čistotu,“ vysvetlila Chmielewská.
Aktivistické úsilie nestačí
K súčasnému stavu podľa nej istým spôsobom prispieva aj mentalita slovenského národa.
„Veď prejdeme len pár kilometrov do Rakúska a človek vidí podstatne estetickejšie prostredie už len v porovnaní s Bratislavou,“ povedala Chmielewská.
Na druhej strane pozitívne hodnotí kampane ako „Vyčistime si Slovensko“ či zber odpadu cez aktivistov a školy. Aktivistické úsilie však podľa nej na celkovú čistotu krajiny nestačí.
Profesorka považuje za potrebné sprísnenie kontrol a zvýšenie pokút a sankcií tak, že ľudia sa budú obávať páchať túto činnosť kedykoľvek a kdekoľvek.
Čierne skládky v krajine
Podľa prvej oficiálnej evidencie odpadov bolo na začiatku 90. rokov na Slovensku zmonitorovaných 7 204 skládok, z toho 335 legálnych. Z nich sa 1 470 sanovalo do roku 1995 cez projekt Phare. Prevažná časť týchto skládok bola v kategóriách ostatný alebo zvláštny, teda nie nebezpečný odpad.
Legálne skládky odpadu na Slovensku ohrozujú tisíce ľudí a vplývajú aj na globálne otepľovanie
Podľa Registračného a informačného systému o odpadoch (RISO) bolo na Slovensku v roku 2007 približne 6-tisíc čiernych a 162 legálnych skládok. Aktuálne je na Slovensku podľa Inštitútu environmentálnej politiky 111 legálnych skládok.
Aplikácia TrashOut udáva na území Slovenska približne 6-tisíc nelegálnych skládok odpadu.
