Problémom pri medializovaných možných neoprávnených čerpaniach agrodotácií na východnom Slovensku je podľa nezaradeného poslanca Zsolta Simona to, že nekonajú orgány činné v trestnom konaní.
Ako v nedeľu ďalej uviedol v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12, v tejto oblasti nie sú veľké medzery v zákonoch, ani veľký priestor pre špekulácie. „Ten priestor vzniká vtedy, keď úradníci zneužijú právomoc verejného činiteľa a informácie, ktorými disponujú posunú ďalej, aby s nimi niekto mohol narábať,“ povedal. Problémom podľa neho je aj to, že druhá vláda Roberta Fica deaktivovala v oblasti udeľovania dotácií niektoré kontrolné mechanizmy, ktoré v minulosti podobným situáciám zabraňovali. „Úradníci boli krížovo kontrolovaní a úrady ako-tak fungovali v prospech vlastníkov, tak takéto praktiky, že farmárov zbijú, vyháňajú, pýtajú dotácie na to, na čo nemali, tak tieto praktiky tu neboli,“ zdôraznil.
Podľa Simona je nutné si uvedomiť, že systém kontroly priamych platieb je rovnaký tak na Slovensku, ako aj v Rakúsku, Nemecku alebo Francúzsku. „Je to to isté nariadenie Európskej únie, ale prečo tam je v poriadku a tu nie,“ povedal s tým, že rozdielom je práve spomínaná nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní. „Respektíve, chránia ´svojho farmára´, a nie vlastníkov a tých, ktorí sú v práve,“ uviedol.
Najnižšie sankcie od Európskej komisie
Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nom. SNS) zdôraznila, že Slovensko bolo jednou z krajín, ktoré dostávali v priebehu rokov 2004 až 2017 v oblasti čerpania dotácii v poľnohospodárstve najnižšie sankcie od Európskej komisie. „Na Slovensko chodí každý rok skupina kontrolórov z Bruselu,“ povedala a s tým, že kontrolný systém v tejto oblasti je na Slovensku nastavený dobre. „My máme povinnosť ako každá krajina členská kontrolovať päť percent žiadateľov, Slovensko k dnešnému dňu kontroluje 10 percent žiadateľov. Ak by sme chceli robiť väčší objem kontrol, potrebujeme viac peňazí, viac technických opatrení a určite viac kontrolórov,“ vyhlásila Matečná.
Slovenskí poľnohospodári podľa ministerky deklarujú 2 100 000 hektárov pôdy a kontrolovať všetko každý rok je podľa nej prakticky nemožné. „A nerobí to ani žiadna členská krajina. Sto percent kontrol sa robí len počas administratívnych kontrol,“ povedala. Ako ministerka dodala, medializované prípady neoprávneného čerpania môžu byť sofistikovaným odhalením „skuliniek“ v kontrolnom systéme, pričom vo veci bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
