Pripravované zonácie národných parkov majú veľké nedostatky. Upozornilo na nich 60 odborníkov z akademických inštitúcií, Slovenského ochranárskeho snemu a mimovládnych organizácií. V spoločnom stanovisku vyjadrili svoje výhrady a požiadavky, ktoré sa týkajú práve prebiehajúceho procesu navrhovania zonácií Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Národného parku Poloniny.
Zonácia je v rozpore s legislatívou
Odborníci upozornili na čiastočný rozpor so slovenskou legislatívou, medzinárodnými záväzkami, štandardmi a tiež s najnovšími vedeckými poznatkami. Kvalitný návrh zonácií národných parkov je navyše aj jednou z podmienok čerpania prostriedkov z plánu obnovy.
Navrhované zonácie podľa odborníkov nespĺňajú predpoklady na splnenie kritérií Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) pre chránené územia kategórie II, do ktorej by tieto národné parky mali patriť. Ďalej vnímajú aj rozpor s medzinárodnými záväzkami, ktoré vyplývajú Slovensku z viacerých medzinárodných dohovor. V rozpore je to podľa nich aj s európskymi smernicami, ako aj so záväzkami, ktoré vyplývajú z prijatia sústavy Natura 2000.
Čistota a kvalita vody v Slovenskom raji je v zlom stave, správa národného parku sa obráti aj na ministerstvo
Odborníci vidia rozpor aj so samotným platným zákonom o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého je ochrana prírody na území národných parkov nadradená nad ostatné činnosti. Cieľom ochrany je pritom zachovanie či postupná obnova prirodzených ekosystémov vrátane zabezpečenia nerušeného priebehu prírodných procesov najmenej na troch štvrtinách územia národných parkov.
Odborníci navrhovaným zonáciám ďalej vytýkajú aj rozpor s Envirostratégiou 2030 z dielne bývalej vlády pod vedením Smeru-SD, podľa ktorej do roku 2025 bude rozloha zóny A v národných parkoch predstavovať minimálne 50 percent územia národného parku. Odborníci našli rozpor aj so záväznými opatreniami, ktoré boli dohodnuté s Európskou komisiou v rámci plnenia Plánu obnovy a odolnosti, ako napríklad ochrana biotopov hlucháňa či starých lesov.
Návrhy protirečia aj envirorezortu
„Namiesto výrazného posilnenia režimu ochrany na štátnych pozemkoch táto možnosť zostáva nevyužitá. Na podstatnej časti štátnych pozemkov v národných parkoch by tak naďalej bola možná ťažba dreva a iné činnosti či zásahy. Pritom cieľom zonácie má byť túto ochranu prírody národného parku posilniť, zvýšiť kompatibilitu využívania krajiny s prioritami národného parku a stanoviť jasné pravidlá pre jeho udržateľné, multifunkčné využívanie,“ upozornili odborníci, podľa ktorých navrhované zonácie protirečia aj samotnému poslaniu envirorezortu, a teda snahe čo najúčinnejšie chrániť prírodu.
„Evidentne vychádzajú v ústrety developerom, oligarchom, potenciálnym exploatátorom a devastátorom prírodného a kultúrneho dedičstva,“ skonštatovali odborníci.
Kiča spája odchod riaditeľky sekcie na MŽP s eurofondovou kauzou, envirorezort hovorí o konsolidačnom zlučovaní funkcií
Ako ďalej upozornili, preradením pomerne veľkých území do zóny D umožňujú nežiaducu privatizáciu týchto území. Vytvárajú sa tak predpoklady pre ďalšiu neregulovanú urbanizáciu, čo podľa odborníkov protirečí zákonným i koncepčným požiadavkám vykupovať súkromné pozemky na území národných parkov do vlastníctva štátu. Odborníci ďalej vytýkajú aj zavádzajúcu argumentáciu.
„Argumentujú údajnou relatívne malou rozlohou urbanizovaných areálov a línií na území národných parkov, pričom, okrem iného, ignorujú významné a nevratné fragmentačné dopady ľudských zásahov, ktoré silno narušujú integritu a konektivitu ekosystémov a mnohonásobne presahujú rozlohu samotného urbanizovaného prostredia s jeho infraštruktúrou,“ vysvetlili odborníci.
Ohrozenie prírodných zdrojov
Súčasne upozornili na ohrozenie prírodných zdrojov a ekosystémových služieb v národných parkov, ako napríklad zadržiavanie vody v krajine a jej samočistenie, protierózna funkcia, pozitívne vplyvy na miestnu klímu a kvalitu ovzdušia, liečebná funkcia, estetická/psychohygienická funkcia či vedecká a kultúrna hodnota.
Zonácie podľa stanoviska odborníkov ignorujú výsledky národných, medzinárodných aj zahraničných vedeckých výskumov v národných parkoch. Rovnako ignorujú aj poznatky vedeckej komunity, ktorá verejne prejavila ochotu spolupracovať na príprave zonácií. Rovnako nezohľadňujú ani hromadné pripomienky mimovládok, ktoré podporilo viac ako 20-tisíc občanov.
Iniciatíva My sme les upozorňuje na ďalšiu „slayádu“, štát chce zjednodušiť prevod štátnych zjazdoviek v národných parkoch
Ignorujú navyše aj ďalšie pripomienky od viac ako 360 popredných vedcov a radu vedeckých komunít, ktoré sa obávajú o osud slovenskej prírody. Čas na odborné posúdenie je podľa odborníkov krátky, keďže pripomienkové konanie bolo skrátené na minimum a zásadné pripomienky neboli rešpektované.
Zonácia nesmie byť akceptovaná
60 odborníkov tak požaduje, aby sa ich výhradami vláda a príslušné orgány EÚ seriózne zaoberali. Ak nebudú odstránené nedostatky, nesmie byť podľa nich zonácia akceptovaná. V takejto podobe tak odborníci žiadajú zonácie jednoznačne odmietnuť, a to vo všetkých štyroch národných parkoch. Ak by sa vypracovávali nové návrhy, požadujú plné zohľadnenie zákonov, medzinárodných záväzkov, odporúčaní a vedeckých výskumov.
Ďalej je podľa nich potrebné zabezpečiť kompaktnosť, reprezentatívnosť a rezilienciu jadrovej zóny (A zóny), každého národného parku a vyhnúť sa jej fragmentácii a odprírodňovaniu. Podľa odborníkov je súčasne dôležité do procesu prípravy zahrnúť aj všetky dostupné nezávislé vedecké a odborné kapacity na národnej aj medzinárodnej úrovni.
„Národné parky totiž patria k tomu najcennejšiemu, čo na Slovensku máme a zároveň hranice nášho štátu svojím významom presahujú. V žiadnom prípade si nemôžeme dovoliť s nimi nezodpovedne hazardovať,“ uzavreli odborníci vo svojom stanovisku.
