- aktualizované 14. októbra 15:11
Populácia vlka dravého na Slovensku je na takej úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho dopadu na jeho populáciu. Slovensko na tento účel využíva systém presne definovaných kvót, ktoré stanovujú maximálny odlov jedincov v súlade s Programom starostlivosti o vlka z dielne Ministerstva životného prostredia SR.
Zabíja hospodárske zvieratá
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR), v súlade s príslušnými predpismi, v pondelok po rokovaní pracovnej skupiny, určilo ročnú kvótu lovu vlka dravého v poľovníckej sezóne 2019/2020 pre územie Slovenskej republiky v celkovom počte 35 jedincov ročne. Informoval o tom v pondelok Daniel Hrežík z Odboru komunikácie a marketingu MPRV SR.
Loviť vlka na Slovensku možno od 1. novembra do 15. januára, a to len individuálne, spoločné poľovačky sú zakázané. Loviť vlka dravého môžu len držitelia poľovných lístkov na základe platných povolení na lov. V jednom poľovnom revíri možno uloviť najviac dva jedince, s výnimkou poľovných revírov väčších ako 10-tisíc hektárov.
O kvóte na lov vlka rozhodne pracovná skupina, nulu chcú ochranári aj desaťtisíce ľudí
Populácia vlka dravého na Slovensku je podľa MPRV v priaznivom stave, zvyšuje sa jeho početnosť a rozširuje sa územie jeho pôsobenia.
„Je preto nevyhnutný správny manažment a aktívna ochrana, ktorá zohľadní rovnováhu spolužitia vlka a človeka. Dôležité je uvedomovať si aj fakt, že vlk je dravec, ktorý zabíja hospodárske zvieratá. V niektorých prípadoch, ako tomu bolo napríklad v minulosti, ohrozil aj génovú rezervu Karpatského jeleňa. Vlci na Slovensku každoročne podľa oficiálnych štatistík zabijú stovky hospodárskych zvierat. Podľa vyjadrení samotných chovateľov ide o tisícky, keďže neraz so sebou telo ovce, či kozy stiahnu a preto nie je možné od MŽP SR žiadať odškodné. Stav vlkov je preto nevyhnutné monitorovať a udržiavať ho v zdravej kondícii,“ ozrejmil Hrežík.
Lov vo vybraných revíroch
Vlka dravého možno loviť v čase od 1. novembra 2019 do 15. januára 2020, resp. do doby, pokiaľ nedôjde k naplneniu určenej kvóty lovu vlka dravého.
„Vlka dravého však nemožno loviť na celom území Slovenskej republiky, ale len vo vybraných poľovných revíroch a presne vymedzených územiach tak, aby sa dosiahol jeho správny manažment. Agorezort vymedzil značnú časť územia SR, kde sa vlk neloví vôbec. Určeniu kvóty predchádzalo rokovanie pracovnej skupiny, ktorej členmi sú okrem agrorezortu aj zástupcovia všetkých dotknutých orgánov a organizácií,“ pokračoval Hrežík.
Desaťtisíce ľudí žiadajú zastavenie lovu vlka, podľa ochranárov pomáha v boji s africkým morom ošípaných
Lov vlka dravého je pod prísnou kontrolou. Po ulovení vlka musí poľovník bezodkladne pred manipuláciou založiť značku na označenie veľkej šelmy a zaznamenať dátum a čas ulovenia zveri. Informáciu o ulovení vlka poľovník bezodkladne oznámi príslušnému poľovníckemu hospodárovi.
Poľovnícky hospodár bezodkladne ohlási ulovenie vlka dravého zamestnancom, určeným príslušným okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom a príslušnou organizačnou jednotkou Štátnej ochrany prírody SR, za účelom vykonania vizuálnej prehliadky, odobratia vzoriek a spoločného vyplnenia záznamu o ulovení vlka dravého. Vizuálna prehliadka sa vykoná na mieste ulovenia alebo nájdenia uhynutého jedinca.
Stovky prírastkov
Aktuálne expertné odhady udávajú početnosť kmeňového stavu vlka dravého na Slovensku viac ako 400 jedincov, bez jarného prírastku. MPRV SR každoročne realizuje prostredníctvom Národného lesníckeho centra vo Zvolene monitoring reprodukčných párov vlka dravého.
Výsledkom monitoringu je zistenie počtu narodených vĺčat, teda veľkosť prírastku, ktorý sa pre tento rok odhaduje na 240 – 280 jedincov.
Na Slovensku lov vlka dravého umožňuje európska legislatíva. Pri určovaní ročnej kvóty lovu vlka sa dbá, aby povolený lov neprekročil výšku ročného prírastku populácie, zníženého o prirodzené straty a iné straty (dopravné kolízie, atď.). Týmto postupom je zabezpečené, že nedôjde k negatívnemu vplyvu na populáciu vlka na Slovensku.
Dokonca sa lov povoľuje na výrazne nižšej úrovni ako je čistý ročný prírastok, ktorý aktuálne predstavuje 168 – 196 jedincov. Skutočne realizovaný lov je pritom každoročne ešte oveľa nižší, ako stanovená kvóta.
Zastavenie lovu
Kvótovacia komisia pri ministerstve pôdohospodárstva nepristúpila na nulovú kvótu lovu vlka dravého, ktorú presadzujú štátni aj neštátni ochranári. Okrem Lesoochranáskeho zoskupenia Vlk nulovú kvótu žiadala aj Štátna ochrana prírody a ministerstvo životného prostredia aj 60-tisíc ľudí, ktorí sa za necelé dva týždne podpísali pod petíciu na zastavenie lovu vlka na Slovensku.
Ako agentúre SITA povedal náčelník združenia Vlk Juraj Lukáč, zastavenie lovu vlka žiadali aj z dôvodu šírenia afrického moru ošípaných v niektorých častiach Slovenska. Populácia vlka totiž podľa ochranárov pomáha znižovať riziko šírenia nákazy. „Nulovú kvótu na túto lovnú sezónu sme chceli vyskúšať aj ako experiment, či vlk dokáže aspoň trochu obmedziť šírenie afrického moru,“ uviedol Lukáč.
Určením kvóty na 35 vlkov ministerstvo pôdohospodárstva podľa neho použilo taktiku „pravda je uprostred“, keďže pôvodne navrhovali kvótu 70. Lukáč zopakoval ďalší zásadný argument odporcov lovu vlka, že jeho odstrel dokázateľne neznižuje škody na hospodárskych zvieratách.
Podľa odhadov vlk spôsobí ročne takéto škody za asi 40-tisíc eur. Na druhej strane, na Slovensku sú v súčasnosti mimoriadne vysoké stavy raticovej a jelenej zveri, ktorá ročne napácha škody za milióny eur na lesoch a porastoch. „Keď zastrelíme 35 vlkov, nevyriešime vôbec žiadny problém,“ vyhlásil s tým, že škody na hospodárskych zvieratách sa dajú eliminovať inými spôsobmi.
