Bezzásahové územia čelili po tragédii v Monkovej doline rôznym vyjadreniam politikov, alebo ochranárov ohľadom manažovania týchto území. Čo však skutočne spôsobilo dané nešťastie a aké sú bezpečnostné riziká spojené s návštevou týchto území, poskytli agentúre SITA vysvetlenie odborníci.
Uznávaný enviromentalista Michal Kravčík konštatoval, že povodňovú tragédiu v Monkovej doline spôsobilo mŕtve drevo ponechané na samovývoj.
Reliéf krajiny aj počasie
Ľuboš Halvoň, generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra (NLC) pre agentúru SITA v tejto súvislosti tiež potvrdil, že príčinu tohto nešťastia vidí v reliéfe krajiny a počasí.
Monkova dolina ostáva uzavretá, iné miesta sú však pre turistov v Belianskych Tatrách otvorené
Za dôležité v tomto prípade označil aj plytké pôdy (litozeme) s vysokým podielom hrubého štrku, kameňov až balvanov.
„Predpokladáme, že v pôdne špecifických podmienkach, by ani jeden z typov lesnej vegetácie nedokázal v čase intenzívnych zrážok zabrániť mimoriadnej deštrukcii povrchu vo forme bahnotoku,“ spresnil Halvoň.
Riziká sú zanedbateľné
Ako je to teda s predvídaním rizika na bezzásahovom území, dá sa vôbec voči tomu ochrániť? „Pokiaľ viem, bezzásah sa v tomto smere nijako špeciálne nemonitoruje. Rovnako ako ani územia, ktoré sú normálne lesnícky manažované. Do určitej miery sa nebezpečenstvo predvídať dá a do určitej miery sa treba zmieriť s tým, že horská krajina prináša aj isté typy rizika. Treba zdôrazniť, že riziká, akýmkoľvek spôsobom súvisiace s bezzásahom sú v porovnaní s ostatnými zanedbateľné. Stačí si pozrieť štatistiky horskej záchrannej služby a uvidíte,“ uviedol eniromentalista Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
Iniciatíva My sme les tvrdí, že v stanovisku Lesov SR k ťažbe v Nízkych Tatrách viacero vecí nesedí
V podobnom duchu sa vyjadril aj Halvoň z Národného lesníckeho centra, ktorý tiež potvrdil, že bezzásahový režim v lesoch sa z hľadiska rizík pre turistov systematicky nemonitoruje.
Treba sledovať výstrahy
Ako však dodal, v mimoriadnych situáciách je nutné počínať si predvídavo a odporúča sledovať výstrahy vydávané Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ).
Národný park Nízke Tatry sa ohradil voči hoaxom šíreným Progresívnym Slovenskom, ťažba smrekov je opodstatnená a nutná
„Zvlášť vo vysokohorskom prostredí je však náročné odhadovať rýchle zmeny v počasí a ich dopady na riziká vrátane deštrukcie povrchu pôdy. Bežná infraštruktúra nemusí byť zárukou bezpečia v podmienkach mimoriadnych udalostí,“ vysvetlil Halvoň.
Potenciálnym rizikom pre človeka je vlastne úplne všetko, vrátane ranného vstania z postele. Kameniar z iniciatívy My sme les zároveň poukázal aj na to, že je tragické, ako ľudia nedokážu vnímať štatistickú pravdepodobnosť rôznych rizík a potom sa rozhodujú iracionálne.
Bezzásahové územia nás chránia
„Útok medveďa, pád lietadla či skalná lavína z bezzásahu sú extrémne výnimočné udalosti. Je takmer nulová šanca, že sa vám stanú. Napriek tomu ich ľudia vnímajú ako najdôležitejšie pri svojom rozhodovaní, pretože sa najviac o nich píše v médiách a všetci o nich hovoria,“ konštatoval Kameniar s tým, že ak chceme v našom živote okresať riziká, máme naozaj množstvo príležitostí aj bez odstraňovania bezzásahových území.
„V skutočnosti nás bezzásahové územia pred mnohými rizikami chránia. A ani si to neuvedomujeme. Je vedecky dobre zdokumentované, že bezzásahové lesy zmierňujú povodne a suchá, pozitívne ovplyvňujú klímu a chránia biodiverzitu. Preto spôsob, akým politici zneužili tragédiu v Monkovej doline bol nechutný,“ povedal Kameniar.
Ideologický prístup
Podľa Havloňa z Národného lesníckeho centra však existujú ešte riziká spojené s ideologickým prístupom k ochrane prírody, ktorý nemusí vždy korelovať s odbornými kritériami.
Ako sa Jasná a Demänovská dolina za 20 rokov zmenili na betónovú džungľu: Prírodu zabíja biznis
Varuje, že idelogické zaradenie lesných komplexov do bezzásahových území bez ohľadu na ich ekologickú stabilitu môže viesť k ich destabilizácii.
„Často sa stáva, že do bezzásahových území sú zaradené aj lesné komplexy, ktoré svojou oslabenou ekologickou stabilitou nespĺňajú odborné kritériá na to, aby boli ponechané na trvalý bezzásah. Naopak, vzhľadom na svoje zloženie a štruktúru, vyžadujú aktívny manažment,“ uviedol Halvoň. Takéto porasty podľa neho môžu tvoriť labilné prvky destabilizácie územia.
Zóny s vysokou odolnosťou
Havloň však zdôraznil, že nie všetky bezzásahové územia predstavujú hrozbu pre človeka a na druhej strane ani územia s dôsledným preventívnym manažmentom nie sú úplne bezpečné.
„V prípade bezzásahových území, ktoré nie sú vhodné na bezzásah, je riziko prirodzene vyššie. A to vrátane požiarneho, ktoré je v porovnaní s udalosťami, ako bola v Monkovej doline, neporovnateľne vyššie,“ varoval.
Havloň navrhuje, aby bezzásahové územia boli jadrami, okolo ktorých by sa s racionálnym a prírode bližším manažmentom tvorili zóny s vysokou odolnosťou.
Podiel by nemal byť určený kvótami
Podiel bezzásahových území v rámci národných parkov by podľa neho nemal byť určený kvótami, ale mal by vychádzať zo stavu ekosystémov a potenciálu ich ďalšieho vývoja.
Zachovanie nepatrných zvyškov nezmenených ekosystémov je tiež dôležité pre zlepšenie poznania prírodných procesov. „Je potrebné ponechať takéto územia bez zásahu a podrobne sledovať ich vývoj,“ dodal Havloň.
Zvlášť cenené sú väčšie a súvislejšie celky, ponechané na bezzásahový režim, pričom je potrebné racionálne nastaviť aj manažment okolitých území. „Ani prísna ochrana v zmysle legislatívy EÚ nemusí znamenať absolútny bezzásah,“ uzavrel Halvoň.
Ako je to s požiarnymi rizikami?
Požiare vznikajú omnoho častejšie v manažovaných lesoch, pretože ich najčastejšou príčinou je práve prítomnosť ľudí, predovšetkým lesných robotníkov. V prípade požiarneho rizika sa podľa Kameniara, príroda v bezzásahových lesoch dokáže lepšie prispôsobiť a vyrovnať s týmto rizikom.
„Aj keď miestami vyschne porast, jemné a ľahko horľavé konáre do dvoch rokov opadajú, čo umožňuje vzrast hustej olistenej vegetácie a mŕtve drevo nasáva vodu. Okrem toho, stromy v týchto lesoch rastú ďalej od seba, čo znižuje riziko šírenia požiaru,“ vysvetlil Kameniar.
Taraba a Takáč rokovali o národnom programe výsadby nových lesov, obnoviť chcú aj melioračné kanály
Dodal, že zásah proti požiarom v bezzásahových územiach je teoreticky možný, avšak v praxi by to v mnohých prípadoch bolo možné iba s využitím leteckých prostriedkov.
„Príroda je istým spôsobom nevyspytateľná a podľa mňa je to tak dobré,“ uviedol enviromentalista s tým, že sám sa osobne snaží minimalizovať riziká, ktoré má pod kontrolou.
„Keď idem do akejkoľvek prírody, zvažujem aktuálnu situáciu, mám oči a uši otvorené, snažím sa predvídať a byť pripravený na najhoršie,“ uzavrel Kameniar.