Prvá komplexná štúdia zameraná na vplyv používania pesticídov zistila, že spôsobujú rozsiahle škody u drobných organizmov, ktoré sú kľúčové pre zdravie pôdy a súvisia aj so všetkým životom na Zemi.
Vedci zistili, že namerané dopady poľnohospodárskych chemikálií na dážďovky, chrobáky, chvostoskoky a iné organizmy boli mimoriadne negatívne. Tvrdia tiež, že zistenia sú alarmujúce vzhľadom na dôležitosť týchto „neopísaných hrdinov“.
Budúcnosť pre pôdy nevyzerá najlepšie
Analýza varovala, že s pôdnymi organizmami sa veľmi zriedka počíta pri hodnotení dopadu pesticídov na životné prostredie.
Organizácia Spojených národov (OSN) v decembri uviedla, že budúcnosť pre pôdy nevyzerá najlepšie, ak sa ihneď nezastaví proces ich degradácie. Vznik novej pôdy trvá tisíce rokov.
Nové riešenie nedostatku vody - pôda, ktorá sa sama zavlažuje
Predpokladá sa pritom, že pôdy obsahujú takmer štvrtinu všetkej biodiverzity planéty. Autor novej štúdie z amerického Centra pre biologickú diverzitu povedal, že úroveň poškodenia je oveľa väčšia, ako si myslel.
„Pôdy sú nesmierne dôležité. Na rozdiel od vtákov, cicavcov a opeľovačov sa nevenujeme dostatočne tomu, ako pesticídy ničia bezstavovce. Je nesmierne dôležité, aby sa to zmenilo,“ povedal Nathan Donley.
Počiatok vesmírneho poľnohospodárstva? Vedci skúmajú možnosti pestovania plodín na Marse
Dodal, že chrobáky a chvostoskoky majú obrovský vplyv na pórovitosť pôdy.
Dave Goulson z britskej University of Sussex, ktorý nebol súčasťou vedeckého tímu, označil zistenia za alarmujúce vzhľadom na dôležitosť organizmov nielen pre samotnú pôdu.
Výsledky testovania
Analýzu publikovali v žurnále Frontiers in Environmental Science. Systematicky analyzovali takmer 400 štúdií zameraných na vplyv pesticídov na necieľové bezstavovce, ktoré žijú aspoň časť života v pôde. Posudzovali viac ako 275 druhov a 284 pesticídov.
Štúdie poskytli viac ako 2 800 testovaných parametrov, pričom konkrétne pesticídy testovali u konkrétnych organizmov z hľadiska určitého znaku, akými sú úmrtnosť, blahobyt, správanie, rozmnožovanie, biochemické a morfologické zmeny.
Britská firma prišla na nový spôsob výroby krmiva pre zvieratá. Otestujú ho na kurčatách
Vedci zistili, že 71% testovaných parametrov vykazovalo negatívny efekt z pesticídov, zatiaľ čo 28% nevykazovalo žiaden významný dopad a jedno percento ukazovalo pozitívny vplyv.
Napríklad 84% testovaných parametrov u dážďoviek bolo ovplyvnených tými najbežnejšími druhmi insekticídov. Na tieto červy majú dopad aj niektoré herbicídy a fungicídy.
„Nie sú to len dva či tri pesticídy, ktoré skutočne škodia. Výsledky sú naozaj veľmi konzistentné v celej triede chemických jedov,“ vysvetlil Donley.
Zmeny v posudzovaní
Štúdia z roku 2012 objasnila, že pesticídy takisto poškodzujú mikrobiálny život v pôdach.
Komplexná analýza štúdií môže byť ovplyvnená takzvanou zaujatosťou pri publikovaní, ak chcú autori zverejniť len tie experimenty, ktoré ukazujú pozoruhodné výsledky.
„Tu je však odpoveď jasná. Distribúcia výsledkov v publikovaných štúdiách je prevažne negatívna,“ povedal Matt Shardlow z charitatívnej organizácie Buglife.
Slováci volajú po likvidácii premnožených komárov, ochranári upozorňujú na nebezpečie postrekov
Dodal, že vysoká úroveň negatívneho dopadu na reprodukciu je jedným z najznepokojujúcejších výsledkov. Ukazuje sa tiež, že pre pôdne živočíchy sú fungicídy takmer rovnako zlé ako insekticídy.
„Všetci chceme úrodnú poľnohospodársku pôdu. Tieto zistenia nám však dokazujú, že používané pesticídy škodia plodnosti zvierat žijúcich v pôde. Ak si chceme zachovať zdravú pôdu, potrebujeme do posudzovania bezpečnosti pesticídov zaradiť aj ich vplyv na organizmy žijúce v pôde,“ vyhlásil Shardlow.
Používanie pesticídov na Slovensku
Predpisy Európskej únie (EÚ) týkajúce sa posudzovania pesticídov zahŕňajú jeden druh roztočov, chvostoskokov a dážďoviek a tiež mikrobiálnu aktivitu. Uvažuje sa pritom aj nad testami u rovnakonôžok a symbiotických hubách. „To je dobrá správa, ale rád by som videl, že sa robí viac,“ povedal Donley.
Podľa informačného portálu Ministerstva životného prostredia SR došlo v jednotlivých skupinách pesticídov na Slovensku v porovnaní rokov 2005 – 2019 k nárastu ich spotreby.
Únia zlyháva v ochrane opeľovačov a dovoľuje pesticídy, tvrdí Európsky dvor audítorov
Predvlani v poľnohospodárstve využili 5 670,6 tony prípravkov na ochranu rastlín. Z toho 2 678,8 tony herbicídov, 1 264,4 tony fungicídov, 474,7 tony insekticídov a 1 252,7 tony ostatných prípravkov. Spotreba v roku 2019 zaznamenala medziročný nárast.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) vysvetlilo, že vylúčením isekticídnych moridiel z používania v ochrane rastlín narástol počet foliárnych aplikácií, a tým aj spotreba prípravkov na ochranu rastlín celkovo.
Zároveň je potrebné brať do úvahy fakt, že pri používaní menej rizikových pesticídov je spravidla potrebný vyšší počet aplikácií, teda celková ročná spotreba takýchto prípravkov rastie.
„Preto sa treba zamerať na jednotlivé účinné látky a ich rizikovosť a nie na spotrebu ako takú,“ dodalo ministerstvo pre portál NášVidiek.sk.
Lepšia kontrola
Zástupca Ekotrend Slovakia Maroš Kminčák pre NášVidiek.sk uviedol, že na Slovensku sú prípravky oveľa viac testované a vyjadrujú sa k ním aj viaceré organizácie ako včelári, rybári a podobne.
Používané prípravky schvaľuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. Reálne sa môže stať, že prípravok, ktorý je v rámci EÚ povolený napríklad v Španielsku, u nás povolený nebude.
Agrorezort hovorí, že pri posudzovaní vplyvov prípravkov na ochranu rastlín na zdravie ľudí a životné prostredie sa berú do úvahy všetky relevantné štúdie.
Každý štát zároveň vykonáva vlastné pozorovania rezíduí v podzemných, povrchových, pitných vodách, v pôde či potravinách. Realizujú tiež výskumné úlohy v jednotlivých oblastiach, aj pri hľadaní alternatívnych postupov.
Najväčšie problémy
Kminčák vidí niekoľko problémov v používaní pesticídov na Slovensku. Prvý sa týka nelegálneho dovozu.
„Aj na Slovensku sú podnikatelia, ktorí si kúpia a používajú prípravky, ktoré tu nie sú registrované a povolené. Začína to byť na Slovensku dosť veľký problém,“ uviedol.
Kolaps hmyzu je alarmom, aktivisti žiadajú zníženie používania pesticídov
Druhý problém sa týka podvodu v miere používania prípravkov. Nastáva vtedy, keď dajú vyššiu koncentráciu prípravku, pričom jeho použitie rozpíšu na väčšie plochy, reálne ho však použijú len na menšie. „Tým pádom sú legislatívne nepostihnuteľní,“ dodal.
Problém je aj kontaminácia celých oblastí ešte z minulosti. Napríklad na Orave, kde sa pestovali zemiaky, sa ešte nájdu zbytky DTT.
Ekológia a vlastníctvo
Najväčší problém z hľadiska ekológie vidí Kminčák v tom, že sa prípravky schvaľujú samostatne, ako napríklad lieky. Čiže sa vie, že každý prípravok má konkrétne kontraindikácie v konkrétnej koncentrácii, čo je v poriadku.
Problém nastáva vtedy, ak sa používajú v kombinácii, a to buď spolu alebo ich aplikujú zvlášť s časovým odstupom.
V teste ovocných čajov takmer všetky pohoreli, pesticídy boli aj v BIO výrobku
„Každá látka môže byť sama o sebe neškodná, no ich kombinácia môže byť vysoko toxická. Spoločnú synergiu prípravkov nikto neskúma. Je to veľké riziko, ktoré sa nám v budúcnosti môže vrátiť,“ upozornil odborník.
Na Slovensku je takisto veľmi málo vlastníkov pôdy, ktorí sa o ňu aj starajú. Obhospodarujú ju nájomníci, ktorým až tak nezáleží, v akom stave ju zanechajú, ale starajú sa len o svoje záujmy.
Chémia verzus bio
Kminčák vysvetlil, že je potrebné, aby sa pesticídy využívali správne a v určitých množstvách. „Chémii sa nevyhneme. V tom prípade by sme nemohli používať napríklad ani antibiotiká v humánnej medicíne,“ uzavrel.
Podotkol však, že v súčasnosti už existuje aj alternatívna možnosť, a to biologické prípravky. Tie sú v niektorých prípadoch ešte účinnejšie ako chemické. Napríklad pestovatelia rajčín v skleníkoch v Španielsku už vôbec nepoužívajú chémiu. Chemické a biologické prípravky sa však nedajú kombinovať.
Klimatická zmena znížila poľnohospodársku produktivitu na celom svete. Pokles je dvojciferný
Konvenční poľnohospodári vnášajú do svojej výroby čoraz viac ekologických prvkov. Začínajú zisťovať, že niektoré sú lacnejšie a efektívnejšie ako tie konvenčné.
„Je možné, že sa v budúcnosti vytvorí tretia forma poľnohospodárstva, ktorá vznikne prepojením konvenčného a ekologického poľnohospodárstva,“ vyhlásil.
Takýto model by síce nebol „úplne bez chémie“, ale bol by oveľa citlivejší pre ekológiu.
