Hovoriť o medveďoch na Slovensku je v dnešnej dobe veľmi ťažké. A veľmi potrebné. Šelmy, o ktorých sa kedysi skoro ani nevedelo, pretože boli zalezené hlboko v lese, dnes zmenili teritórium na nedeľné správy.
Moderátori a redaktori týždeň čo týždeň rozprávajú o ďalšom strete človeka s medveďom. Nie je toho už príliš? Zdá sa, že tento rok pomaly neprejde jediný víkend bez toho, aby niekoho nenapadol medveď. Sú premnožené a mali by ich začať strieľať, či podobných prípadov bolo vždy toľko, len sa o nich nehovorilo?
Téma „medvede” vzbudzuje vášne a rozdeľuje nielen odbornú verejnosť, ale aj obyčajných ľudí na dva tábory. Jedni chcú šelmy napriek očividnej eskalácii situácie naďalej chrániť a pristupovať k menej radikálnym riešeniam – prevencii v zmysle zabezpečovania odpadkov a odstrelu iba tých problémových jedincov, na ktoré už nezaberá ani plašenie.
Policajtov počas pátrania napadol medveď. Nepomáhajú ani zvončeky a myslia si, že je tam jedlo, sťažuje sa miestny
Druhí sú presvedčení, že medvede treba strieľať, že sú jednoznačne premnožené. Sú či nie sú? Tento rozstrel by jednoducho vyriešil jediný pohľad na dáta, tie sú však tiež pochybné. Na tému medvede sme sa bavili s odborníkmi, ktorí do tejto problematiky majú najviac čo povedať.
Koľko máme na Slovensku medveďov?
Sčítanie medveďov, ktoré sa robilo v roku 2014 vypovedalo o počte niečo cez 1200 medveďov na území SR. Minulý rok sčítanie medveďov na základe DNA analýzy (trusu, srsti a pod.) prišlo tiež s podobným číslom – okolo 1200 kusov.
Útek, sprej alebo sa pred medveďom hrať na mŕtveho? Ochranári radia, čo robiť, keď príde k najhoršiemu
„Tá metodika má svoje plusy a mínusy. Nič presnejšie však zatiaľ na Slovensku nemáme. Kto to spochybňuje, nevie predložiť iné dáta. Tí, čo hovoria o 5 či 6 tisícoch kusov, to sú extrémny,“ hovorí poslanec Európskeho parlamentu a ekológ Michal Wiezik.
Viceprezident Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák má na počet medveďov u nás trochu iný názor.
„Je absurdné, aby sa po 6 rokoch kedy sa rozšíril areál výskytu medveďa aj na také územia, kde sa predtým nikdy nevyskytoval, tak Štátna ochrana prírody vyhodnotí, že počet medveďov na Slovensku klesol. Spochybnili to aj vedecké kapacity. Bola použitá zlá metóda a vyzbierali malú vzorku exkrementov. Štúdia Karlovej Univerzity v Prahe zistila toto číslo, no vedci sa zhodli, že sa nezakladá na realite,” poznamenal pán Kaššák.
Ministerstvo pripravuje nové sčítanie
Kaššák pripomenul, že poľovníci si robia svoje sčítania všetkých druhov poľovnej zveri a tieto údaje sa následne zasielajú na štatistické spracovanie.
„Tie počty sú približne 3000 medveďov. Ak vám môžem povedať príklad, na území Poľany na 1000 km štvorcových minulý rok počas jedného večera za výborných svetelných podmienok – bol spln a pokosené kukuričné polia, poľovníci napočítali viac ako 500 medveďov za jediný večer.”
Rezort životného prostredia pripravuje nové sčítanie populácie medveďa hnedého, ktoré by malo v dohľadnej dobe – tento alebo budúci rok priniesť relevantnejšie výsledky. Do rátania budú tentokrát okrem iných skupín zapojení aj poľovníci, čiže pri zbere vzoriek bude asistovať 64 tisíc ľudí navyše. To by mohlo priniesť o čosi presnejšie výsledky ako tie, s ktorými musíme operovať dnes.
Bez konkrétneho čísla nemáme totiž čo predložiť Európskej únii, aby mohla konať. A s narátanými 1200 medveďmi nás môže vysmiať, keďže toto číslo je adektvátne rozlohe našich lesov. Čiže podľa oficiálnych údajov je všetko v poriadku, no či je aj v skutočnosti, to nech posúdi každý sám.
Strieľať či nestrieľať?
Ešte predtým, než Slovensko vstúpilo do Európskej únie u nás fungoval regulačný odstrel medveďa hnedého. Na základe spoločného konsenzu odborníkov, ktorí sa dohodli, v ktorých regiónoch bolo treba z populácie odobrať, sa udelili kvóty na odstrel určitého počtu kusov.
Zatiaľ čo ochranári tvrdia, že tieto opatrenia slúžili len poľovníkom, ktorí si chceli zapoľovať a uloviť nový koberec pred krb vo svojej chate, tí sú zas presvedčení, že lovenie medveďa skutočne pomáhalo. „V minulosti ste niekedy počuli o toľkých napadnutiach, medveďoch v obciach, ako v súčasnosti? Stanovil sa počet medveďov na revír, v súčasnosti je tento počet ďaleko prekročený.”
Sme však v Európskej únii a o regulačnom love môžeme len hypotetizovať. Legislatíva Európskej únie totiž zatiaľ umožňuje odstrel na kvóty, pretože medveď je v nej ukotvený ako prísne chránený živočích. V čase, keď Slovensko vstupovalo do EÚ, sme preniesli našu už existujúcu smernicu o ochrane medveďa na úroveň EÚ.
Europoslanec Wiezik pripomína, že nie je možné žiadať o zmenu smernice bez toho, aby to schválili ostatné členské štáty. Smernica sa však pravdepodobne otvárať bude a to aj kvôli ochrane vlka, ktorého chcú takisto mnohí preradiť do nižšieho stupňa ochrany, pretože v niektorých štátoch príliš rýchlo rastie jeho populácia.
„Proces otvárania tejto smernice je komplikovaný, bude vyžadovať čas a konsenzus členských krajín na potrebe otvorenia tejto smernice. Hľadať konsenzus bude náročné – komisia bola voči tomu rezervovaná, lebo sa tak otvorí pandorina skrinka. Môže to rozhádzať celý systém ochrany prírody EÚ, ktorý teraz funguje celkom dobre. Obávam sa, že to pôjde na úkor ochrany prírody a ustupovať z ambícií chrániť prírodu je sebadeštruktívne,” myslí si pán Wiezik.
V skratke to teda znamená, že ak by Európska komisia na základe relevantných dát preukázala, že medvede na Slovensku robia problémy, môžu schváliť jeho preradenie zo stupňa prísnej ochrany do stupňa nižšej ochrany a bude možné strieľať medvede na kvóty. „Bude to asi beh na dlhé trate,” skonštatoval pán Kaššák.
Podľa ekológa Erika Baláža však lov medveďov na kvóty aj tak situáciu úplne nevyrieši. Regulovať počet sa vraj úplne nedá, pokým sa nestrieľajú medvedice s mláďatami. „Aj keby sa zastrelila tretina populácie, môžu byť do dvoch rokov naspäť,” hovorí Erik Baláž.
Čo sa dá robiť hneď zajtra?
Jediné východisko z dnešnej vyhrotenej situácie, že sa ľudia boja chodiť do hory či dokonca na turistiku po chodníku, je odstrániť problémové medvede a zaviesť poriadne preventívne opatrenia, aby sa do intravilánu obcí nepribližovali. „Štát je hlavný manažér situácie. Jeho úlohou je predísť výskytu medveďa v intravilánoch obcí. Na to má slúžiť zásahový tím,” pripomína europoslanec Wiezik.
Medveďa to do dedín prirodzene láka. Vonia mu tam všetko: odpadky, ľudská potrava, stromy, včelíny. Aby sa obmedzil jeho výskyt v blízkosti obydlí, je potrebné zavrieť a správne zabezpečiť kontajnery a naučiť obce správne manažovať odpad.
Edukácia je pri prevencii stretov s medveďmi prvoradá, no ochranár Erik Baláž tvrdí, že práve túto oblasť štát už dlhé roky zanedbáva.
„Ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody by mali robiť osvetu. Keby sa to robilo posledných 30 rokov, dnes by to tu vyzeralo úplne inak. V roku 2020 bolo vo Vysokých Tatrách pozorovaných vyše 200 jedincov v intravilánoch obcí. Minulý rok ich bolo 18, ” zdôraznil Baláž s tým, že situáciu jednoducho vyriešilo pár zabezpečených kontajnerov. Tvrdí, že keby vláda namiesto strašenia ľudí medveďmi radšej rovnako veľa hovorila o prevencii, veľa by sa vyriešilo, nebolo by treba ani uvažovať nad radikálnymi riešeniami akým je aj spomínané preradenie medveďa do nižšieho stupňa ochrany a lov na kvóty.
Prečo je tak veľa útokov medveďov?
To je otázka, na ktorú každý odborník odpovie tak trochu vyhýbavo, pretože, ruku na srdce, nikto si nie je stopercentne istý.
Ochranári tvrdia, že je to kvôli vnadiskám poľovníkov na inú lovnú zver, na ktoré sa chodia kŕmiť medvede či kvôli neschopnosti ľudí správne vyhadzovať odpad, ktorý láka šelmy do blízkosti ľudských obydlí. Dôvodov však môže byť viac.
„V dedinách sa prestalo pásť. Kedysi sa v okolí obcí pohybovali ovce, kravy s pastiermi, desiatky psov. Všetky divoké zvieratá boli vytlačené 5 kilometrov od dedín. Pastieri však odišli a nahradili ich kukuričné polia. Medvede tam chodia – majú tam potravu a nikto ich neruší,” vyjadril sa k prekérnej otázke Erik Baláž. Tiež si myslí, že médiá a sociálne siete vo veľkej miere prispievajú k panike a strachu z medveďov. Strety s medveďmi boli vždy, len ich nemal kto dávať na Facebook.
Poľovník Alojz Kaššák si stojí za názorom, že problémy spôsobuje fakt, že sme medvede prestali loviť. „Dôsledok toho, že sa u nás viac ako 10 rokov neloví medveď je, že medvedice neodovzdávajú mláďatám info, že človeka sa treba báť, že ho môže usmrtiť. Neodovzdáva mu gén strachu pred človekom,” hovorí pán Kaššák. „V minulosti boli útoky medveďov podľa jeho slov obranné, teraz na útok často nemajú dôvod. V minulosti, keď oproti mne po chodníku išiel medveď a ozval som sa, zľakol sa. Teraz sa už nebojí.”
Hoci názory odborníkov na túto tému sa výrazne líšia, všetci si uvedomujú, že medvede dnes predstavujú problém, ktorý treba riešiť a hovoriť o ňom. Je to ako v politike – keď všetko funguje tak ako má, ani neviete, že nejakí politici existujú. Ak robia problémy, o ničom inom sa v spoločnosti nehovorí. V prípade, že sa pri najbližšom sčítaní podarí zistiť, že medvede sú naozaj „premnožené”, problém sa zrejme bude riešiť aj v Bruseli.
Zatiaľ si treba do hory nosiť píšťalku a vzdelávať sa, pretože táto téma bude neustále aktuálna. Slovensko má krásnu prírodu a jej neodlučiteľnou súčasťou sú divé zvery, preto sa v prvom rade treba naučiť správať s rešpektom ku všetkému okolo. Rešpekt znamená aj ochota vzdelávať sa, nie urobiť si názor na základe jediného zdroja či skúsenosti.
