Ochranári analyzovali návrh zonácie Tatranského národného parku (TANAP) a objavili škandalózne zámery. Ochranári hovoria o nových plochách pre zjazdovky a lanovky a nových stavebných objektoch v lokalitách s najvyšším stupňom ochrany a v nedotknutých lokalitách naprieč Tatrami, aj v Roháčoch.
Za obeť padnú stovky hektárov lesov
„Tieto nové zámery sú narysované dokonca na štátnych pozemkoch. Je to úplne absurdné, keďže národný park nemá vo svojom štatúte vykonávať či rozvíjať tieto činnosti. Týmto novým zámerom by za obeť padli stovky hektárov lesov a biotopov v národnom parku – nejde o žiadne malé rozlohy,“ informovala iniciatíva My sme les. Súčasne zdôraznila, že tieto zámery z veľkej časti nie sú zahrnuté v územných plánoch a mnohé sú dokonca v rozpore s územnými plánmi VÚC a neprešli posudzovaním.
Ďalším veľkým rizikom je podľa ochranárov preradenie štátnych pozemkov pod zjazdovkami na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci či Zverovke-Spálenej do zóny D s najnižšou ochranou.
„Znova je reč o vyše stovke hektárov. Je to nepochopiteľné z hľadiska povinností štátu pri ochrane prírody, lebo sa tým otvárajú dvere pre terénne úpravy, použitie chémie či osvetlenia. Ale hlavne prestáva v tomto nižšom stupni ochrany platiť zákaz prevodu štátnych pozemkov na iné subjekty,“ uviedla iniciatíva My sme les.
Ochranári spustili zber podpisov pod pripomienku k zonácii TANAP-u, upozorňujú na niekoľko závažných nedostatkov
Ako dodala, preradenie do zóny s najnižším stupňom ochrany sa týka ešte aj nepostavených zjazdoviek, ktoré sú plánované na štátnych pozemkoch. Ochranári už opakovane upozorňovali, že štát by mohol prísť o pozemky v hodnote miliónov a o vysoké ročné príjmy z ich prenájmu.
Masívny zásah do verejného záujmu
Marek Kuchta z My sme les upozornil, že už tieto dve skutočnosti sú masívnym zásahom do verejného záujmu. Ten podľa jeho slov spočíva v záujme na ochrane životného prostredia a tiež na ochrane majetku štátu, a teda majetku všetkých občanov Slovenska.
„Je potrebné uviesť, že 55 percent pozemkov v TANAP-e je štátnych. Pripravovaný zámer zonácie pozemky ohrozí nielen znížením ich prírodnej hodnoty, no pri stovkách hektárov pozemkov otvára dvere pre ich úplnú stratu zo štátnych rúk – podotýkam, v národnom parku,“ dodal Kuchta.
K ďalším problémom návrhu zonácie TANAP-u podľa ochranárov patrí aj to, že návrh neurčuje dostatočnú výmeru zón s prísnou ochranou. „Návrh zďaleka nedosahuje požadovaných minimálnych 75 percent pre zóny A + B, čím nenapĺňa ani slovenský zákon, ani medzinárodné štandardy pre národné parky,“ upozornili ochranári.
Ako ďalej priblížili, niektoré lesy v Tatrách majú viac ako 120 rokov a žije v nich mnoho vzácnych druhov živočíchov a rastlín. K ochrane starých lesov a pralesov sa pritom Slovensko zaviazalo aj v Pláne obnovy a odolnosti. Ohrozená je tak ôsma platba v hodnote viac ako 700 miliónov eur, keďže navrhovaná zonácia nechráni tisíce hektárov starých a prirodzených lesov. Nechráni ani všetky biotopy ohrozeného hlucháňa hôrneho.
Návrh ruší prírodné rezervácie
„Návrh zonácie podľa zverejnenej dokumentácie ruší všetky prírodné rezervácie v ochrannom pásme v podhorí TANAP-u. Ďalej znižuje stupeň ochrany v územiach európskeho významu NATURA 2000, čím porušuje záväzky voči EÚ a ruší aj prísnu ochranu ikonických tatranských potokov, riek a plies,“ vymenovali ochranári ďalšie problémy zonácie.
Pripravované zonácie národných parkov majú obrovské nedostatky, upozorňuje v stanovisku 60 odborníkov
Kuchta zdôraznil, že zonácia je šitá pre úzku skupinu developerov a zabúda na občanov, turistov, obyvateľov, vlastníkov a najmä na prírodu. Z máp nových plánovaných zámerov sa podľa neho súčasne dá všimnúť, že v ich dôsledku dôjde k odlesneniu veľkých plôch národného parku. Návrh zonácie ide v pondelka 23. februára do medzirezortného pripomienkového konania. Nasledovať bude prerokovanie a vyhodnocovanie pripomienok, ktoré môže trvať dva až tri týždne.
Ochranárske organizácie sa do pripomienkovania zapojili a ministerstvo životného prostredia tak od nich obdrží 25 strán pripomienok aj s návrhmi na opravu problematických oblastí. K pripomienkam súčasne beží aj zber podpisov. Za dva dni sa pod hromadnú pripomienku podpísalo už viac ako desaťtisíc občanov.
