Opatrenia, ako zmierňovať dopady sucha, dnes predstavilo ministerstvo životného prostredia. Ide napríklad o obnovu mokradí, brehových porastov, obnovu poškodených ekosystémov, ale aj budovanie zberných jazierok či zelených stien a striech v mestách. Na to je možné využiť aj eurofondy.
Na vodozádržné opatrenia v mestách a obciach môže ísť 17 miliónov eur, pričom už schválili žiadosti za 1,75 milióna. Ako ďalej na dnešnej tlačovej konferencii povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla (Most-Híd), pre veľký záujem miest a obcí uvažujú o tom, že ešte desať miliónov na tieto projekty pridajú.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie environmentálnych programov a projektov Mateja Ovčiarku je uzávierka aktuálneho hodnotiaceho kola 31. mája. Žiadosti však bude možné podať aj po tomto termíne. Žiadosti môžu podávať orgány štátnej a verejnej správy, samosprávy, ale aj neziskovky a občianske združenia. Maximálne môžu žiadať 600-tisíc eur, na jedno opatrenie môže ísť maximálne 200-tisíc. Najväčší záujem je napríklad o prerobenie parkovísk, aby na nich bol vodopriepustný povrch, mestá a obce majú záujem aj o budovanie záchytných jazierok, zelených stien a striech. Doteraz im prišlo už 100 žiadostí, ktoré sú v rôznom stave hodnotenia. Z týchto žiadostí už 11 schválili.
Fenoménu sucha sa venujú aj vládne dokumenty. Ako Kurilla upozornil, náklady na škody spôsobené suchom v Európe sa odhadujú na sto miliárd eur. Slovenské stratégie obsahujú preventívne, operatívne aj krízové opatrenia. Zameriavajú sa na oblasť vodného hospodárstva, sídelného prostredia, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a výskumu a vzdelávania. Preto napríklad chystajú informačnú kampaň, v ktorej budú hovoriť o zmenách klímy.
To, že Európu a Slovensko sužuje sucho, potvrdil aj klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško. Rok 2018 bol podľa neho suchý, nedostatok zrážok badať aj v tomto roku. Zatiaľ boli zrážky normálne iba v januári, február až apríl boli suché mesiace. „Najhoršia situácia bola v druhej polovici apríla, keď sme podľa monitoringu meteorologického sucha zaznamenali extrémne sucho na približne polovici územia,“ povedal Faško. Treba si uvedomiť aj to, že sme na prelome jari a leta, keď sa veľa vody vyparuje. Takže aj keby pršalo normálne, dá sa len ťažko očakávať, že by sa začala zlepšovať napríklad hladina podzemnej vody.
