Chovatelia upozorňujú, že príznaky sa môžu objaviť veľmi rýchlo: mäkké či deformované škrupiny, pokles znášky, slabosť alebo dokonca zvýšená chorľavosť celého kŕdľa.
Vápnik pritom nie je dôležitý len na tvorbu škrupiny, ale aj na správne fungovanie svalov, srdca, trávenia a pevnosť kostí. Ak ho sliepky nemajú v kŕmnej dávke dostatok alebo ho organizmus nedokáže správne vstrebávať (napríklad pre teplo, stres či nedostatok vitamínu D), telo si začne „brať“ zásoby z kostí. Výsledkom môže byť oslabenie sliepok a dlhodobé problémy v chove, ktoré sa často opakujú, ak sa príčina nerieši systematicky.
Ako spoznáte, že sliepky nemajú vápnika dosť?
Diagnostikovať sliepku nie je jednoduché. Sú prekvapivo odolné a príznaky vedia dlho maskovať. No pri vápniku existuje viacero signálov, ktoré sa opakujú:
1) Mäkké, tenké alebo deformované škrupiny
Najklasickejší prejav. Vajce môže byť:
- drsné,
- „zvráskavené“,
- extrémne tenké,
- alebo úplne bez škrupiny (len blanka).
2) Jedenie vajec
Sliepky nie sú hlúpe. Keď cítia, že im niečo chýba, dokážu si to „doplniť“ samy – aj tým najhorším spôsobom. Začnú zobkať do vajec a ochutnajú škrupinu. Ak sa to naučia, zlozvyk sa môže šíriť po kŕdli.
3) Pĺznutie mimo sezóny alebo vypadávanie peria
Ak sliepky strácajú perie mimo obdobia pĺznutia (koniec leta až jeseň), príčina môže byť nutričná. A áno – často je za tým nedostatok vápnika u sliepok, prípadne kombinácia s nedostatkom iných minerálov.
4) Slabosť, časté choroby, zhoršená imunita
Sliepka môže pôsobiť apaticky, viac posedávať, menej jesť. Niektoré jedince sú „stále choré“ a problém sa vracia.
5) Krivica a lámavosť kostí
Toto už je vážna situácia. Telo pri znáške „požičiava“ vápnik z kostí, takže kosti slabnú. Môže sa objaviť:
- krívanie,
- opuch končatín,
- úbytok hmotnosti,
- mäkší zobák.
Prečo sa to deje? Najčastejšie príčiny z praxe
Nie vždy za tým stojí zlé krmivo. Problém je často v kombinácii viacerých faktorov:
- nekvalitné alebo nevyvážené krmivo (príliš veľa zŕn, málo kompletného krmiva),
- príliš veľa kuchynských zvyškov – sliepky sú sýte, ale minerály chýbajú,
- horúčavy a vlhko, ktoré zhoršujú vstrebávanie,
- obdobie intenzívnej znášky (jar/leto),
- stres v kŕdli (predátori, presuny, tlačenica, šikana),
- staršie sliepky, ktoré už nemajú takú rezervu,
- a tiež nedostatok vitamínu D, bez ktorého sa vápnik nevstrebá.
Výsledok je rovnaký: nedostatok vápnika u sliepok a kŕdeľ, ktorý zrazu „nefunguje“.
Chovatelia musia byť obozretní a v prípade vtáčej chrípky prijať opatrenia, vyhlásila Matečná
Kedy je čas pridať vápnik navyše?
Skúsení chovatelia hovoria, že netreba čakať, kým sa objaví prvé mäkké vajce. Lepšie je predchádzať. Extra vápnik sa oplatí riešiť najmä vtedy, keď:
- prídu horúčavy (sliepky viac pijú, menej jedia),
- začne vrchol znášky a vajcia idú každý deň,
- pozorujete zmeny trusu (trávenie nie je v poriadku),
- dávate sliepkam často zvyšky z kuchyne,
- máte v kŕdli staršie nosnice,
- kŕdeľ prekonal chorobu.
V týchto obdobiach je nedostatok vápnika u sliepok najpravdepodobnejší.
Najlepšie zdroje vápnika: čo naozaj funguje
Tu je to najdôležitejšie: vápnik sa nemá „tlačiť“ nasilu. Najpraktickejšie je ponúknuť ho tak, aby si sliepky zobrali toľko, koľko potrebujú.
Ustricové škrupiny
Chovatelia ich považujú za jednotku. Majú vysoký obsah vápnika (približne 38 %) a zároveň sa v žalúdku držia dlhšie, takže sa lepšie vstrebávajú. Tip: kúsky by nemali byť väčšie než hrášok.
Vápenec (uhličitan vápenatý)
Dostupný a lacnejší, no prechádza tráviacim traktom rýchlejšie. Ako doplnok môže byť OK, ale ustricové škrupiny bývajú efektívnejšie.
Kremelina (diatomit)
Používa sa aj u chovateľov, ktorí chcú podporiť kondíciu a hygienu v chove. Je však fér povedať, že sama o sebe nie je „zázračné odčervenie“, aj keď to mnohí tvrdia.
Tipy chovateľov, ktoré naozaj pomáhajú
- „Škrupiny dávam stále bokom, ale nikdy surové. Vysuším ich alebo upečiem a až potom rozdrvim.“
(Dôležité: surové škrupiny môžu obsahovať nečistoty a zvyšujú riziko, že sliepky sa naučia jesť vajcia.) - „Vápnik nesypem do krmiva všetkým rovnako. Mám misku bokom a sliepky si berú podľa potreby.“
Toto je veľmi rozumný prístup – bráni aj prekrmovaniu. - „V lete je kľúčová voda a tieň. Keď sliepky v horúčave nejedia, žiadne minerály im nepomôžu.“
Presne tak. Teplo vie rozhádzať celý systém vstrebávania.
Čomu sa radšej vyhnúť: tieto „domáce rady“ škodia
- Mlieko – sliepky ho nevedia dobre spracovať, často spôsobí hnačku a dehydratáciu.
- Surové škrupiny – kvôli kontaminácii a riziku zlozvyku.
- Dolomitový vápenec – vyšší horčík môže brzdiť vstrebávanie vápnika.
- poľnohospodársky vápenec určený ako hnojivo – nepatrí do kŕmidla.
Aj tu platí, že snaha pomôcť môže skončiť opačne. A potom sa chovateľ čuduje, prečo sa nedostatok vápnika u sliepok stále vracia.
Nestačí len vápnik: bez vitamínu D a fosforu to nepôjde
Vápnik je tímová hra. Aby sa v tele sliepky naozaj využil, potrebuje:
- vitamín D (slnečné svetlo alebo doplnok),
- fosfor (napr. v rybích alebo mäsových zvyškoch – s mierou).
Praktický tip: občasné doplnenie kvalitných bielkovín (primerané množstvo) vie pomôcť, najmä v období znášky.
Dá sa vápnik aj predávkovať?
Áno – aj to sa deje, najmä u nových chovateľov. Prebytok sa môže prejaviť:
- zníženým príjmom krmiva,
- pupienkami/kožnými prejavmi,
- „kriedovými“ koncami vajec (usadeniny vápnika).
Najbezpečnejšia cesta je mať vápnik oddelený v miske, nie miešaný do všetkého. Tak sa zníži riziko, že to preženiete.
Ak chcete, aby kŕdeľ fungoval bez nepríjemných prekvapení, vápnik je jedna z vecí, ktoré sa neoplatí odkladať „na potom“. Kvalitné krmivo, dostatok vody, tieň v lete, miska s ustricovými škrupinami a rozumné maškrtenie – to sú detaily, ktoré v praxi robia obrovský rozdiel.
