My sme les kritizuje návrh zonácie Nízkych Tatier, poukazuje na nedostatočnú ochranu a povolenie poľovačiek

Iniciatíva My sme les žiada prepracovanie návrhu zonácie.
Chopok, Nízke Tatry, Chata M. R. Štefánikova
Pohľad na Štefáničku v Nízkych Tatrách. Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Návrh zonácie Národného parku Nízke Tatry, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní, má podľa iniciatívy My sme les vážne nedostatky. Odborná analýza ukázala, že prísne chránená zóna A by pokrývala iba 29 percent územia parku, čo je výrazne pod požiadavkami slovenskej legislatívy, Envirostratégie Slovenska a kritérií Medzinárodnej únie ochrany prírody (IUCN).

Pri podiele bezzásahového územia pod 30 percent národný park nenaplní požiadavky slovenského zákona o ochrane prírody, platnú Envirostratégiu Slovenska ani medzinárodné kritériá IUCN. Všetky hovoria, že bezzásahová zóna má postupne presiahnuť 75 percent plochy národného parku. Národný park, kde na väčšine plochy môže prebiehať ťažba dreva neplní prírodoochrannú funkciu a nebude atraktívny ani pre turistov,“ upozorňuje Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

Nezodpovedá záväzkom z Plánu obnovy a odolnosti

Ďalším problémom je, že zóna B, určená na priblíženie pozmenených lesov k prírodnému stavu, nemá ustanovenie o automatickom prechode do zóny A, ako je to bežné v iných národných parkoch.

Návrh pre Nízke Tatry takéto nastavenie nemá, nie je teda ambícia zónu A ani v budúcnosti zväčšiť,“ dodáva Kuchta. Návrh tiež nezodpovedá záväzkom Slovenska z Plánu obnovy a odolnosti, ktorý vyžaduje zahrnutie starých a prirodzených lesov a oblastí výskytu vzácneho hlucháňa do prísne chránenej zóny A.

Jednou z priorít každej zonácie je zachovanie prírodne najhodnotnejších častí územia, kam patria aj staré lesy bez zásahu človeka. Ich zaradenie do zóny najprísnejšej ochrany by malo byť samozrejmosťou, no v návrhu zonácie sú niektoré takéto lokality opomenuté,“ upozorňuje Miroslav Kaliský z iniciatívy My sme les. Medzi opomenuté lokality patria napríklad doliny Marková a Studienec, ktoré by mimo najprísnejšej ochrany mohli byť vystavené ťažbe dreva.

Povolené poľovačky

Šokujúce je podľa iniciatívy aj povolenie poľovačiek v najprísnejšie chránených lokalitách parku. „To považujeme za neprípustné. V národnom parku, s výnimkou nárazníkových zón na jeho okrajoch, nemá poľovačka čo hľadať,“ zdôrazňuje Kuchta.

Zároveň sa má výrazne znížiť ochranné pásmo okolo parku, čo môže viesť k strate kontroly nad výstavbou a migračnými koridormi zvierat v okolí parku. Pozitívom by mohlo byť navrhované rozšírenie rozlohy parku o 12-tisíc hektárov, avšak len za predpokladu, že na novopridaných územiach nebude povolená ťažba dreva, čo súčasný návrh nezaručuje.

Žiadajú prepracovanie návrhu

Iniciatíva My sme les preto žiada prepracovanie návrhu zonácie tak, aby prísne chránená zóna A tvorila aspoň polovicu územia parku, aby zóna B mala nastavené prechodné obdobia vedúce k jej premeneniu na zónu A, a aby návrh plne zodpovedal legislatívnym a medzinárodným štandardom. Pripomienky boli zaslané príslušnému okresnému úradu.

Pripravovaná zonácia je najdôležitejšou zmenou od vzniku Národného parku Nízke Tatry a má nastaviť ochranu a rozvoj parku na ďalších 30 rokov. Cieľom zonácií je ukončiť chaos a nesystémovosť, zaviesť jasné pravidlá a zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou prírody a využívaním územia, čo však aktuálny návrh podľa iniciatívy nenapĺňa.

Viac k osobe: Marek Kuchta
Firmy a inštitúcie: iniciatíva My sme lesNárodný park Nízke Tatry

Ďalšie k téme