Správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) je potvrdením, že ľudstvo sa nachádza na pokraji klimatickej krízy a začiatku klimatickej katastrofy. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík (Progresívne Slovensko/Renew Europe).
Aktuálne extrémy počasia, ktoré sužujú Európu, ako sú lesné požiare, tornáda, záplavy či vysoké teploty sú podľa europoslanca iba malou ochutnávkou udalostí, ktoré budú ľudstvo čakať, ak nebude rázne konať.
Neriešenie prináša finančné škody
„Najzaujímavejšie na tom je, že vlády ospravedlňujú nevykonávanie dostatočne razantných zmien v súvislosti s klímou konkurencieschopnosťou. Ale opak je pravdou. Nedá sa robiť zisk na mŕtvej planéte. A riešenie klimatickej krízy je v súčasnosti v pozitívnom slova zmysle dobrý biznis, pretože obnoviteľné zdroje energie sú aj ekonomicky najvýhodnejšie,“ povedal Hojsík.
Demonštranti požadovali okamžité zastavenie ťažby uhlia, tá ohrozuje blízku dedinu
Europoslanec je presvedčený, že neriešenie klimatickej krízy so sebou prináša obrovské finančné škody, ktoré majú následne negatívny vplyv práve aj na konkurencieschopnosť krajiny a predstavujú zvýšené náklady pre štát aj bežných ľudí.
V dôsledku extrémov počasia podľa neho napríklad hrozí, že poisťovne nebudú chcieť poisťovať majetok ľudí voči škodám spôsobeným prírodnými živlami.
Slovensko sa iba tvári
Hojsík vníma Slovensko ako jednu z tých krajín Európskej únie (EÚ), ktoré sa tvária, že sa snažia riešiť klimatickú krízu, no v skutočnosti nerobia dosť. Štát však podľa neho má možnosť využiť príležitosť a zaradiť sa medzi zelených lídrov Európy.
Tými sú aktuálne napríklad Dánsko, ktoré si stanovilo za cieľ do roku 2030 znížiť emisie o 70 percent v porovnaní s rokom 1990 alebo Nemecko, ktoré má ambíciu znížiť emisie za rovnaký čas o 65 percent.
Extrémne počasie súvisí s emisiami, Greenpeace varuje pred klimatickou katastrofou
Obe krajiny pritom podľa Hojsíka majú horšiu štartovaciu pozíciu na dosiahnutie svojich cieľov ako Slovensko.
Za najdôležitejšie Hojsík považuje, aby Slovensko aj EÚ úplne prestali podporovať výrobu energie z fosílnych palív a začali výrazne podporovať jej výrobu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť.
Únia musí viac konať
Dôležitosť vidí aj v zastavení pestovania monokultúr na poliach a efektívnom hospodárení na poľnohospodárskych plochách.
Europoslanec dodal, že EÚ na jednej strane hovorí o potrebe vykonávania opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov v ovzduší, na druhej strane však v pomere investícií do obnoviteľných zdrojov energie k hrubému domácemu produktu (HDP) investuje menej ako napríklad Čína či Spojené štáty americké. EÚ preto podľa neho musí viac konať.
