Bulharsko čelí vodnej kríze. Staré potrubia, úniky a zmena klímy zhoršujú situáciu

V dedinách pri Dunaji je voda na prídel, polovica sa stratí v sieti, odborníci varujú pred systémovým kolapsom.
A long, green water pipe sits by the side of a forest road, surrounded by trees and grass.
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Bulharsko, najchudobnejšia krajina Európskej únie, čelí čoraz vážnejšej vodnej kríze. Obyvatelia dedín ako Gorna Studena pri Dunaji majú vodu len niekoľko hodín denne, pričom musia voliť medzi praním, sprchovaním či napúšťaním kanistrov. „Problémy trvajú už 15 rokov, ale každý rok je to horšie,“ hovorí 69-ročná Rumiana Conevová. Tento rok začali s prídelom vody už v júni.

Bulharsko má potrubia staré desiatky rokov, niektoré ešte z čias pred druhou svetovou vojnou. Podľa vedca Emila Gačeva z Bulharskej akadémie vied sa „každá druhá kvapka stratí skôr, než dorazí k spotrebiteľovi“. V polovici júla postihli prerušenia dodávok vody viac ako 156-tisíc ľudí v krajine so 6,4 milióna obyvateľov, čo je najhoršia štatistika z hľadiska strát v zásobovacích sieťach EÚ.

Gačev varuje, že Bulharsko je blízko trvalej vodnej krízy, keďže obdobia sucha sa predlžujú a zásobníky sú naplnené len na pätinu kapacity. Problémy sú rozšírené po celej krajine, čo podľa odborníkov poukazuje na systémový charakter krízy. Komisia zriadená vlani odporučila vytvoriť národný fond na modernizáciu infraštruktúry.

V Gornej Studenej, kde žije už len asi 200 prevažne starších ľudí, je voda na prídel podľa zón a hodín. Niektoré domácnosti sú niekedy bez vody aj viac ako dva dni. „Nežiadame bazén, len normálny život,“ hovorí Conevová. Starosta obce Plamen Ivanov priznáva, že systém prídelu už nefunguje a spôsobuje napätie medzi obyvateľmi. Situácia je podobná aj v ďalších dedinách v regióne.