BRATISLAVA 26. decembra (WEBNOVINY) – Najvýznamnejšími udalosťami tohto roka, ktoré sa udiali na európskej scéne a mali významný vplyv na Slovensko, boli voľby do europarlamentu, zloženie novej Európskej komisie (EK), ale aj kríza na Ukrajine. Tvrdí to vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Dušan Chrenek, ktorý zostavil zoznam desiatich najdôležitejších udalostí roka.
„Pre Európsku úniu bol rok 2014 predovšetkým rokom, kedy sa nanovo obsadili všetky kľúčové pozície v európskych inštitúciách,“ bilancuje Chrenek končiaci sa rok. Dodáva, že Slovensko získalo v novej Európskej komisii prestížny post podpredsedu pre energetickú úniu.
Slovensko významne prispelo k energetickej bezpečnosti
Anektovanie Krymu a nepriaznivý vývoj situácie na východnej Ukrajine výrazne poznačili podľa šéfa EK v SR celý tento rok. „Európska únia zastávala jednotný postoj pokiaľ ide o rázne odmietnutie porušenia medzinárodných pravidiel zo strany Ruska, ako aj vo vzťahu k následným vlnám sankcií. Spoločný postoj únie si vyžiadali aj reštriktívne opatrenia Ruska voči dovozom z Európy“.
Medzi priority EÚ patrili podľa Chreneka počas celého roka aj v dôsledku vývoja na Ukrajine energetické otázky. „Slovensko významne prispelo k posilneniu energetickej bezpečnosti v Európe, keď koncom mája spustilo reverzný tok plynu na Ukrajinu a pripravilo plynovodné prepojenie s Maďarskom“.
Za významnú udalosť považuje Chrenek aj posilnený dohľad nad bankami. „Od 4. novembra začal fungovať nový mechanizmus bankového dohľadu v eurozóne. Pod spoločný bankový dohľad podlieha 3600 európskych bánk. Európska centrálna banka prebrala priamy dohľad na 120 najdôležitejšími bankami. Nad ostatnými bankami vykonáva ECB dohľad v priamej súčinnosti s národnými orgánmi dohľadu“.
Investičný balíček nevytvorí ďalší dlh
Dôležitý je podľa vedúceho zastúpenia EK v SR investičný balíček nového šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera v hodnote 315 miliárd eur, ktorý má byť základným nástrojom boja EÚ za väčší hospodársky rast a viac pracovných miest.
„Dôležitou výhodou investičného balíčka je, že nevytvorí ďalší dlh a tým neohrozí ďalší z pilierov nových ekonomických priorít – ozdravovanie verejných financií. Najväčšie investičné príležitosti prostredníctvom nového fondu Komisia vidí hlavne v rozvoji dopravnej a energetickej infraštruktúry, ale investície sa dostanú aj do malých a stredných podnikov, na vzdelávanie, odbornú prípravu a inovácie,“ hovorí Chrenek, podľa ktorého pre Slovensko bude dôležité dobre využiť pridelené európske štrukturálne fondy na verejné investície a s pomocou investičného fondu povzbudiť aj súkromný sektor na nové projekty.
Európska komisia na Slovensku do top desať udalostí roka zaradila aj februárové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu, podľa ktorého Slovensko bude môcť aj naďalej používať označenie Tokaj v súvislosti s vínami z tejto vinohradníckej oblasti.
Slovensko tento rok patrilo medzi prvé krajiny EÚ, s ktorými Európska komisia uzavrela partnerskú dohodu (20. júna 2014). „Tá predstavuje základný rámec pre čerpanie európskych zdrojov v rokoch 2014-2020. V tomto období bude môcť Slovensko investovať 13,8 miliardy eur. Slovensko je tiež medzi prvými krajinami, ktoré majú schválené operačné programy pre jednotlivé oblasti. To umožňuje, aby potrebné európske finančné prostriedky pomohli rozvoju dopravnej infraštruktúry, vedy a výskumu, ochrane životného prostredia, zlepšeniu verejnej správy a boju proti nezamestnanosti“.
Chrenek vyzdvihuje novú generáciu programu študentskej mobility
Za významné považuje Chrenek aj nové pravidlá, ktoré posilnili práva vyše 507 miliónov spotrebiteľov v Európe. Týkajú sa predovšetkým boja proti zavádzaniu spotrebiteľov na internete. „Nové pravidlá znamenajú koniec vopred zaškrtnutým políčkami pri kúpe letenky. Od 13. decembra 2014 platia v celej Únii nové pravidlá o označovaní potravín. Vďaka povinným informáciám o výživových hodnotách spotrebitelia budú môcť ľahšie nájsť potraviny vyhovujúce ich osobným, prípadne výživovým potrebám“.
Chrenek pripomína, že sa tiež zaviedlo povinné označenie pôvodu mäsa, povinné vyznačenie alergénov, lepšia čitateľnosť textu ako aj povinnosť uvádzať dôležité informácie o potravinách, ktoré sa predávajú cez internet či cez zásielkový predaj.
V roku 2014 EÚ ďalej podľa Chreneka spustila novú generáciu programu študentskej mobility – Erasmus+. Nový program sa zameria na podporu zručností a zlepšenie zamestnateľnosti absolventov. „V rámci najbližších siedmich rokov sa na Erasmus vyčlení 14,7 miliardy eur, čo predstavuje 40-percentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Očakávame, že Erasmus poskytne nové príležitosti pre vyše štyri milióny Európanov“.
Komisia na Slovensku rebríček top udalostí uzatvára 10. výročím najväčšieho rozšírenia EÚ v histórii. „Vstup desiatich nových krajín do EÚ 1. mája 2004 výrazne ovplyvnil vývoj v týchto krajinách, ako aj celej EÚ. Desiate výročie tejto udalosti nám dalo príležitosť bilancovať, čo to Slovensku prinieslo, aké sú plusy a mínusy nášho vstupu do únie. Pozitíva jasne dominujú,“ ukončil Chrenek.