KYJEV/MOSKVA 17. apríla (WEBNOVINY) – Ruský prezident Vladimir Putin odmietol ako „nezmysel“ tvrdenia, že by ruské špeciálne jednotky boli na východe Ukrajiny. Počas štvrtkového televízneho prenosu uviedol, že ľud na východnej Ukrajine povstal proti vláde v Kyjeve, ktorá ignoruje jeho práva a legitímne požiadavky. Dodal tiež, že rozhodnutie ukrajinskej vlády použiť proti nim armádu je „veľkým zločinom“.
Ukrajina prešetruje banky, jedna mala financovať teroristov
Barroso varuje Putina, nezneužívajte plyn na politiku
Slovensko pomáha zraneným Ukrajincom z Majdanu
Ombudsmanka: Nezatvárajme dvere a srdcia pred Ukrajincami
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok nevylúčil možnosť vyslania ruských jednotiek na východnú Ukrajinu, vyjadril však nádej, že tak nebude musieť urobiť a že ukrajinskú krízu pomôže vyriešiť diplomacia. „Chcem vám pripomenúť, že horná komora parlamentu udelila prezidentovi právo použiť vojenskú silu na Ukrajine,“ povedal počas štvrtkového televízneho prenosu, ktorý vysielali naživo. „Skutočne dúfam, že toto právo nebudem musieť využiť,“ zdôraznil ruský líder.
—>TU.
Podľa jeho vyjadrenia však Rusko a Ukrajina určite dokážu dosiahnuť kompromis, keďže ako susedia majú veľa spoločných záujmov. „Som si istý, že dosiahneme spoločnú dohodu s Ukrajinou. Nemohli by sme sa jeden bez druhého zaobísť,“ uviedol a podčiarkol tiež význam štvrtkových rokovaní v Ženeve. „Začatie dnešných rozhovorov je veľmi dôležité, pretože je potrebné, aby sme spolu premysleli vyriešenie situácie,“ uviedol.
—-> TU.
V prípade Krymu, ktorý Moskva nedávno anektovala, Putin priznal, že sa tam nachádzali ruskí vojaci, ktorých cieľom bolo podporovať miestne sily domobrany. Ide o prvý prípad, keď ruský prezident, ktorý predtým nasadenie ruských vojsk na Kryme rezolútne popieral, zmenil rétoriku.
„Museli sme prijať nevyhnutné opatrenia, aby sa udalosti nevyvinuli tak, ako sa v súčasnosti vyvíjajú na juhovýchode Ukrajiny,“ povedal Putin. „Samozrejme, že naši vojaci pomáhali krymským silám domobrany,“ skonštatoval. Dodal tiež, že Moskva sa bude snažiť o urýchlenie prechodu tamojšieho bankového systému na rubeľ.
Putin uviedol, že Rusko bolo nútené reagovať na rozširovanie Severoatlantickej aliancie a že anexia Krymu, kde sídli ruská Čiernomorská flotila, je čiastočne dôsledkom rozšírenia aliancie do východnej Európy.
Moskva bude podľa Putina reagovať aj v prípade, že Spojené štáty uskutočnia svoj plán vybudovania obranného raketového systému na východe Európy. Washington zároveň obvinil, že podnecuje zbrojné preteky z čias studenej vojny.
Rusko podľa Putina bude s USA pokračovať v rokovaniach o jeho výhradách voči protiraketovému štítu, no prijme všetky opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti.
„Keď sa infraštruktúra vojenského bloku približuje k našim hraniciam zároveň s plánmi na vybudovanie protiraketového štítu vo východnej Európe, spôsobuje to naše obavy. Musíme reagovať a prijať určité opatrenia,“ vyhlásil Putin.
Ak by Rusko nereagovalo, NATO by podľa neho v určitom momente včlenilo aj Ukrajinu. „Rozhodnutie o Kryme bolo čiastočne aj následkom takýchto úvah,“ zdôraznil. Ruský líder je presvedčený, že aliancia sa snaží vytlačiť Rusko z jeho historického územia v regióne Čierneho mora, kde majú ruské bojové lode v Sevastopole základňu už od cárskej éry. „Lode NATO by skončili v pýche ruského námorníctva, v Sevastopole,“ konštatoval.
Putin hovorí o Rasmussenovi nezmysly
Severoatlantická aliancia (NATO) poprela tvrdenie ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého si jej generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen ešte ako dánsky premiér tajne nahral a zverejnil jeden z ich vzájomných rozhovorov.
Putinovo obvinenie, ktoré zaznelo počas štvrtkovej televíznej debaty, hovorkyňa NATO Oana Lungescuová označila za „úplný nezmysel“ a ubezpečila, že Rasmussen si počas pôsobenia v predošlej funkcii „nikdy nebral diktafón, aby zaznamenával stretnutia s pánom Putinom alebo kýmkoľvek iným“.
„Všeobecne povedané, Rusko v záujme odvedenia pozornosti od vlastného nezákonného konania na Ukrajine vyslovilo rad obvinení voči NATO, ktoré prekrúcajú fakty,“ dodala.
Ruská vláda minulý štvrtok zverejnila vyhlásenie, v ktorom odsúdila Rasmussenovo „zanietené napodobňovanie rétoriky z éry studenej vojny“ v súvislosti s krízou na Ukrajine. Reagovala tak zrejme na jeho utorňajší prejav v Paríži, kde vyzval Rusko na stiahnutie desaťtisícov svojich vojakov, ktorí sú podľa NATO sústredení v oblasti pozdĺž hranice s Ukrajinou.
Aliancia tvrdí, že Moskva týmto spôsobom vyvíja nátlak na vládu v Kyjeve alebo sa dokonca pripravuje na možnú inváziu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to poprel a zdôraznil, že Rusko má právo presúvať sily na svojom území, ako to uzná za vhodné. Ministri zahraničných vecí NATO začiatkom apríla rozhodli o zastavení všetkých druhov spolupráce medzi alianciou a Ruskom.
Streľba medzi ukrajinskými vojakmi a separatistami má obete
Prestrelka medzi ukrajinskými vojakmi a proruskými separatistami v prístavnom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny má obete. Podľa ukrajinského ministra vnútra Arsena Avakova zahynuli traja proruskí ozbrojenci, 13 ľudí utrpelo zranenia a 63 osôb bolo zatknutých.
Boje sa strhli v noci zo stredy na štvrtok. Približne 300 proruských demonštrantov žiadalo vojakov pred kasárňami ukrajinskej národnej gardy, aby im vydali zbrane a podporili ich povstanie proti prozápadnej vláde. Boli vyzbrojení strelnými zbraňami a zápalnými fľašami.
Keď sa dav odmietol rozísť a pokúsil sa vstúpiť do základne, začali vojaci strieľať do vzduchu výstražné strely. Útok však pokračoval a vojaci preto spustili paľbu. „Podľa predbežných informácií zomreli traja útočníci, 13 utrpeli zranenia a 63 zadržali,“ napísal Arsen Avakov na Facebooku.
Ak sa tieto informácie potvrdia, pôjde o najkrvavejší útok od začiatku nepokojov na východnej Ukrajine pred viac než 10 dňami. Operácia proti proruským separatistom pokračuje, informoval minister Avakov.
Proruskí separatisti, ktorých podľa vlády v Kyjeve vedú ruskí agenti, obsadili budovy v najmenej 10 mestách na východnej Ukrajine. Ozbrojenci majú pod kontrolou aj administratívne centrá v Mariupole. Rusko tvrdí, že ide o spontánne protesty Rusov nahnevaných na novú vládu, ktorá je populárnejšia na ukrajinsky hovoriacom západe krajiny. Západné vlády však upozorňujú, že ich postup až príliš pripomína scenár z Krymu, ktorý Moskva následne anektovala.
Jaceňuk varuje Putina pred sabotovaním prezidentských volieb
Dočasný ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk vo štvrtok varoval ruského prezidenta pred pokusmi o „sabotáž“ nadchádzajúcich prezidentských volieb. Zároveň obvinil Moskvu z toho, že je zodpovedná za posledné obete na východne Ukrajiny, kde prišlo k stretom medzi proruskými separatistami a armádou, ktorú tam poslal Kyjev.
„Rusko hrá len jedinú hru – ďalšie zhoršovanie situácie, ďalšie provokácie, pretože úloha, ktorú dnes Putin oficiálne ohlásil, je sabotovať prezidentské voľby,“ povedal Jaceňuk novinárom v Kyjeve.
Putin vo štvrtok počas televízneho vystúpenia vyhlásil, že predvolebná kampaň pred prezidentskými voľbami na Ukrajine sa vedie „neprijateľným spôsobom“.
Zároveň potvrdil, že ak to bude takto ďalej pokračovať, Moskva výsledky volieb neuzná. Hlasovanie je naplánované na 25. mája a vzíde z neho nástupca zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča, ktorého dočasne nahradil predseda parlamentu Oleksandr Turčynov.
Západ kritizuje výmysly Ruska o Ukrajine
Západné krajiny v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) kritizovali po vydaní novej správy OSN o ľudskoprávnej situácii na Ukrajine „výmysly“ Ruska o kríze v krajine.
Ukrajina zadržiava asi desať ruských občanov, z ktorých všetci majú väzby na tajné služby.
Vo štvrtok to uviedla ukrajinská Štátna bezpečnostná agentúra (SBU).
Na otázku novinárov o ruskom zapojení sa do nepokojov na východe Ukrajiny, ktoré prezident Vladimir Putin vo štvrtok poprel, hovorkyňa SBU uviedla: „Máme asi desať Rusov s ruskými pasmi, ktorých sme zatkli. Všetci majú skúsenosti s prácou tajných služieb“.
Hovorkyňa dodala, že zadržiavané osoby vyšetrujú.
Americká veľvyslankyňa v OSN Samantha Powerová nazvala protesty na Ukrajine „dobre organizovanou profesionálnou provokačnou kampaňou“. Západné krajiny v BR uviedli, že správa podkopáva ruské vyjadrenia o udalostiach, ktoré viedli k nedávnemu pripojeniu Krymu k Rusku. Ruský veľvyslanec v OSN Vitalij Čurkin označil správu za „zaujatú“.
Správa OSN uvádza, že počas protestov v Kyjeve prišlo o život 121 ľudí, väčšinou demonštrantov. Hovorí, že v spomínanom období zaznamenali viacero prípadov mučenia a zlého zaobchádzania s protestujúcimi. UNHCR žiada ukrajinské úrady o vyšetrenie všetkých porušení ľudských práv a potrestanie vinníkov.
Na Kryme, ktorý sa po referende odtrhol od Ukrajiny, UNHCR zistila prípady obťažovania, väznenia a dokonca týrania aktivistov a novinárov, ktorí nepodporovali pripojenie polostrova k Rusku. Správa tiež vyzýva na ukončenie vyzbrojovania separatistických povstalcov Ruskom.
Ukrajinská vláda potvrdila sprísnenie režimu na hranici s Ruskom
Ukrajinské orgány vo štvrtok oznámili zavedenie sprísnených kontrol na hranici s Ruskom, ktoré sa týkajú „mužov v aktívnom veku“ vstupujúcich samostatne alebo v skupinách na územie Ukrajiny zmietanej separatistickými nepokojmi.
Podľa vyjadrenia hovorcu pohraničnej stráže Oleha Sloboďana začali opatrenie voči ruským občanom uplatňovať už počas dňa vzhľadom na „informácie o možných provokáciách na hranici vrátane teroristických útokov“.
Ruský vlajkový letecký dopravca Aeroflot predtým zverejnil vyhlásenie, v ktorom avizoval obmedzenie prepravy mužov vo veku od 16 do 60 rokov z Ruska na Ukrajinu. Tí sa budú môcť dostať na Ukrajinu údajne len vtedy, ak dokážu doložiť účel svojej návštevy alebo pocestujú v sprievode rodiny.
Na sprísnenie kontrol vzápätí zareagovala Moskva, ktorá od Ukrajiny požaduje „bezodkladné oficiálne vysvetlenie“ a pohrozila „primeranými odvetnými opatreniami“. Akékoľvek obmedzenie pohybu cez rusko-ukrajinskú hranicu pritom vyvoláva obavy z ďalšieho stupňovania krízy, keďže ľudí na oboch stranách spájajú blízke rodinné a obchodné vzťahy.
Obama pohrozil Rusku ďalšími sankciami za Ukrajinu
Americký prezident Barack Obama pohrozil v stredu Rusku ďalšími sankciami, ak bude pokračovať v podpore proruských separatistov na východe Ukrajiny. Americký líder v rozhovore pre televíznu stanicu CBS obvinil Rusko zo zodpovednosti za krízu na Ukrajine, kde separatisti okupujú vládne budovy v mestách na východe a žiadajú väčšiu nezávislosť ich regiónov od centrálnej vlády.
„Opakovane som zdôraznil, že vždy, keď Rusko podnikne kroky na destabilizáciu Ukrajiny a naruší jej suverenitu, bude to mať následky,“ vyhlásil Obama v predvečer ženevských rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou EÚ a USA o možnostiach, ako zmierniť krízu na východe Ukrajiny.
Sankcie zavedené Spojenými štátmi proti Moskve po obsadení Krymu podľa neho Rusku uškodili. „Rozhodnutia (prezidenta Vladimira ) Putina sú zlé nielen pre Ukrajinu, ale z dlhodobého hľadiska aj pre Rusko,“ povedal Obama. Moskva však podľa neho nemá záujem o vyvolanie ozbrojeného konfliktu so Spojenými štátmi. „Nikto nepotrebuje vojnu,“ zdôraznil.
Konferencia v Ženeve sa skončila predbežnou dohodou
Medzinárodná konferencia vo švajčiarskej Ženeve o riešení konfliktu na Ukrajine sa skončila dohodou o „deeskalácii napätia“. Na samostatných tlačových konferenciách o tom informovali americký minister zahraničných vecí John Kerry a jeho ruský rezortný partner Sergej Lavrov. Okrem nich sa na rokovaní zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Deščycja a šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Catherine Ashtonová.
Rusko a USA sa dohodli na tom, že zaistia rozpustenie „všetkých nezákonných vojenských zoskupení“ na Ukrajine. Proruskí demonštranti okupujúci vládne budovy na východe Ukrajiny ich musia opustiť a budú odzbrojení. Na demonštrantov by sa takisto mala vzťahovať všeobecná amnestia. Presné body dohody by mali oficiálne zverejniť neskôr.
Ruský prezident Vladimir Putin sa ešte v pondelok telefonicky spojil s americkým náprotivkom Barackom Obamom, od ktorého požadoval, aby sa pokúsil zabrániť použitiu sily proti vzbúrencom na východe Ukrajiny, kde sa značná časť obyvateľstva hlási k ruskej národnosti.
Odmietol zároveň tvrdenia o zapojení ruských agentov do diania na východe Ukrajiny, čo označil za „špekulácie založené na nedôveryhodných informáciách“. Hovorca Bieleho domu Jay Carney predtým uviedol, že Washington má „nezvratné dôkazy“ o podpore separatistov zo strany Ruska, ktorých konanie prirovnal k situácii pred marcovým odtrhnutím sa Krymu od Ukrajiny a jeho pripojením k Rusku.
Demonštrácie za odtrhnutie sa od Ukrajiny a pripojenie sa k Rusku otriasajú východom krajiny už od marca, pričom podľa vlády v Kyjeve ich aktéri plnia príkazy Kremľa.
Ukrajinská prokuratúra začala stíhať 214 osôb v súvislosti so separatistickými aktivitami na Ukrajine v marci a apríli tohto roku. Informoval o tom ukrajinský generálny prokurátor Oleh Machnický, ktorého citovala televízna stanica Kanál 5.
Dodal, že za separatizmus zadržali 92 ľudí, no zatiaľ len jeden prípad posunuli na súd. „Na situáciu reagujeme okamžite,“ vyhlásil Machnický s tým, že len za tento týždeň otvorila prokuratúra 41 nových prípadov. Prokurátor tiež potvrdil, že na bývalého premiéra Mykolu Azarova vydali zatykač za zneužitie právomocí a prokuratúra momentálne zisťuje, kde sa expremiér zdržuje.
