Uplynulú nedeľu Rick van Beek nestrávil oddychom na zadnej záhrade. Namiesto toho bol celý deň so svojou 13-ročnou dcérou Maddy, s ktorou sa zúčastnil fyzicky náročného triatlonu. Pre 39-ročného otca to predstavovalo podstatne náročnejší výkon ako pre ostatných súťažiacich. Malú Maddy musel celý čas nosiť na rukách alebo tlačiť v špeciálnom vozíku – mladší účastník „Tímu Maddy“ totiž trpí detskou mozgovou obrnou.
Spolu zvládli plávanie, jazdu na bicykli i beh na trati s dĺžkou 5 km. Vo vode sa Maddy viezla v špeciálnom kajaku, ktorý Rick ťahal za sebou, na súši ju ťahal alebo tlačil v špeciálnom vozíku. Neišlo pritom o prvé preteky, na ktorých sa zúčastnili – ako tím ich majú za sebou už viac ako 70.
Kým jedni sa snažia vyhlásiť rodáka z Michiganu za „otca tisícročia“, ďalší sa pýtajú, prečo to všetko robí. Maddy nedokáže chodiť ani rozprávať, ale zbožňuje pobyt na čerstvom vzduchu. „Funguje ako trojmesačné dieťa a jednu z mála vecí, o ktorej sme si istí, že si ju vychutnáva, je práve pobyt vonku, vo vode, s vetrom vo vlasoch a na tvári,“ uviedol Rick.
Maddy diagnostikovali detskú mozgovú obrnu dva mesiace po narodení. „Bol to jeden z najhorších dní v mojom živote. Každý sa modlí, aby jeho deti boli zdravé a nasledujúcich osem rokov som sa aj modlil, aby vyzdravela. Ale keby nebola taká, aká je, potom by z nás neboli takí ľudia, akými sme dnes,“ myslí si oddaný otec.
Jeho pohľad na svet sa zmenil pred vyše štyrmi rokmi, keď sa jeho dcéra zúčastnila prvého maratónu. „Sledoval som ju, ako ju tlačili na maratóne Grand Rapids. Vidieť ju, aká je šťastná a ako si užíva každý výmoľ na tej ceste, bolo viac, ako som dokázal zvládnuť. Premohli ma emócie,“ uviedol otec, ktorý krátko na to prestal fajčiť a začal trénovať.
Prvých pretekov sa zúčastnil v roku 2008 – tomu však predchádzalo zlepšenie si kondičky a jeho „fajčiarskych pľúc“. Cieľom bolo urobiť radosť Maddy, no v konečnom dôsledku sa mu tak podarilo vyzbierať aj peniaze na charitu a v neposlednom rade tak pomohol aj sám sebe. „Sú to emócie, ktoré ma posúvajú vpred a inšpirujú, aby som robil to, čo robím. Môžete to volať inšpirácia, motivácia alebo akokoľvek len chcete, ja to volám láska. Taká, ktorá nepominie. Maddy je moje srdce a ja som jej nohami. Hoci príde deň, keď už so mnou nebude môcť byť fyzicky, vždy bude v mojom srdci – ticho ma rozveseľovať,“ zdôveril sa Rick na svojom blogu.
Hoci mnohí Angličana obdivujú za to, čo robí, Rick neustále tvrdí, že pochvaly by mali putovať iným smerom. „Myslím, že Madison zmenila životy viacerých ľudí, než o ktorých viem – bez toho, aby niečo urobila, len tam bola. Nie ja, ona. Tvoríme dobrý tím,“ dodal van Beek.
www.dailymail.co.uk
