Ministri zahraničných vecí Európskej únie (EÚ) sa nedokázali dohodnúť na uvalení sankcií voči bieloruským predstaviteľom podozrivým z volebných podvodov a z účasti na potláčaní protestov.
Šéfovia diplomacií členských štátov EÚ v pondelok nedosiahli jednotu napriek výzvam hlavnej oponentky prezidenta Alexandra Lukašenka Svetlany Cichanovskej, aby únia podnikla odvážne kroky proti bieloruskému režimu.
Chcú aj sankcie voči Lukašenkovi
Ministri rezortov zahraničia krajín EÚ zvažovali, či uplatnia zmrazenie majetku a zákaz cestovania do únie voči zhruba 40 ľuďom spojeným s podvodmi počas bieloruských prezidentských volieb, ktorými Lukašenko získal šieste funkčné obdobie na poste hlavy štátu.
Cichanovská vyzvala Brusel, aby nabral odvahu a uvalil sankcie aj na Lukašenka
Postihy majú byť zároveň reakciou na zásahy proti demonštrantom po voľbách.
Niekoľko krajín chce uvaliť sankcie aj voči Lukašenkovi, ale niektoré uprednostňujú zvyšovanie tlaku postupným pridávaním mien na zoznam ľudí, ktorých sa postihy týkajú, vrátane Lukašenkovho mena, ak odmietne začať dialóg s opozíciou.
Výsledky volieb odmietli všetci
Kroky EÚ naďalej blokuje Cyprus, kým sa podobné opatrenia neuplatnia voči Turecku pre sporné prieskumy ložísk energií, ktoré Ankara uskutočňuje na východe Stredozemného mora.
Východisko zo slepej uličky sa pokúsia vo štvrtok na schôdzke v Bruseli nájsť lídri EÚ.
Desaťtisíce Bielorusov žiadali odstúpenie Lukašenka, protesty trvajú už siedmy týždeň
„Hoci existuje jasná vôľa prijať sankcie, nebolo to možné dnes urobiť, pretože sa nedosiahla požadovaná jednomyseľnosť,“ povedal novinárom šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.„Na jednomyseľnosť nám chýba Cyprus,“ dodal.
Avšak Borrell konštatoval, že ministri boli zajedno pri odmietnutí výsledkov prezidentských volieb v Bielorusku z 9. augusta a želajú si nové voľby pod dohľadom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.