BRATISLAVA 4. júna (WebNoviny.sk) – Novému ministrovi obrany Petrovi Gajdošovi (nominant SNS) v programovom vyhlásení vlády neprekáža, že tam nie je uvedený konkrétny údaj, ako Slovensko navýši rozpočet pre Ozbrojené sily SR. Rozpočet pre rezort obrany by mal totiž do roku 2020 dosiahnuť 1,6 HDP. Zaviazal sa k tomu na summite vo Walese prezident Andrej Kiska. Ako uviedol Gajdoš v dnešnej rozhlasovej relácii Sobotné dialógy v Rozhlase a televízii Slovenska – RTVS, programové vyhlásenie vlády je skôr vizionársky dokument a konkrétne veci majú už vyrokované.
„Som presvedčený, že náš záväzok sa podarí splniť. Keď si zoberieme štatistiku, tak v roku 2015 to bolo 1,14 percenta, v tomto roku 1,15 percenta a v ďalšom roku, keď sa nám podaria kroky v rámci modernizačných projektov schválených vládou, tak by to mohlo byť až tých 1,16 percenta HDP,“ uviedol šéf rezortu obrany. Ako dodal, to, že sa vo vyhlásení vlády neobjavili presné čísla navyšovania rozpočtu pre obranu mu neprekáža. „Mali by sme to tam radi, ale bolo vyrokované, že do takýchto konkrétností nepôjdeme. Ale som presvedčený, že záväzky, ako je tento, sa nám podarí splniť,“ povedal Gajdoš.
Podľa Galka sa ministrovi črtá veľký problém
Inak to však vidí exminister obrany Ľubomír Galko (SaS), podľa ktorého sa takto ministrovi obrany črtá veľký problém. „Upozorňoval som, že všeobecnosť pri otázke výdavkov na rezort obrany sa nám vypomsti a bola to naša najväčšia výhrada,“ hovorí opozičný poslanec s tým, že vyvinul iniciatívu pozmeňujúcim návrhom dostať tieto údaje do programového vyhlásenia vlády, ale slovenská legislatíva to neumožňuje. Galko sa domnieva, že aj podľa niektorých vyjadrení premiéra Roberta Fica, by mohlo prísť k vážnemu sporu týkajúceho sa výdavkov na obranu. „Už dnes sa nám to vypomsťuje, lebo pred niekoľkými dňami premiér povedal, že radšej dá peniaze na mlieko ako na zbrane. To je vážne vyhlásenie, keď hovoríme o vonkajšej bezpečnosti. Možno sa dostaneme do paradoxnej situácie. Dnes je tu nejaký spor medzi koaličnými stranami SNS a Smer o nejaký vplyv vo verejnoprávnej televízii, tak potom tu dôjde k omnoho vážnejšiemu sporu, ktorý sa bude týkať výdavkov na obranu,“ domnieva sa Galko. Ako dodáva, opozičná strana SaS bude bojovať za to, aby sa to, čo sa vo Walese sľúbilo, aj dodržalo.
Hostia sa v diskusnej relácii dotkli aj témy aktívnych záloh vojakov. Tie by mohli byť okrem vojnového konfliktu po novom povolané na pomoc napríklad aj v čase povodní. Zatiaľ to však vyzerá tak, že sa s aktívnymi zálohami nepracuje vôbec. Minister Gajdoš však tvrdí, že od nástupu do funkcie opakuje, že sa bude venovať zálohám, či už mobilizačným alebo aktívnym, no robiť to chce systémovo. Podľa neho nový zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave s aktívnymi zálohami treba najprv otestovať. „Je to pilotný projekt, ktorý sa začína 6. júla a skončí sa 30. septembra,“ vysvetľuje Gajdoš. Ako dodal, najprv sa do projektu prihlásilo 139 záujemcov, no po vytriedení tých, čo nespĺňali požiadavky, ostalo len 50. „Chceme vykonať ten výcvik. Už počas prijímacích konaní sme si robili aj analýzu, prečo chcú nastúpiť, čo je ich motívom,“ objasňuje situáciu Gajdoš. Exminister obrany Galko si však myslí, že tých záujemcov o aktívne zálohy je málo. „Mali by sme si k tomu sadnúť. Treba to oveľa širšie poňať a komplexnejšie zabezpečiť,“ domnieva sa opozičný poslanec.
Rusko je vážnou hrozbou
V diskusnej relácii sa dnes hovorilo aj o bezpečnostnej situácii na Ukrajine a či je Rusko hrozbou číslo jeden. Galko sa domnieva, že Rusko je hrozbou a Slovensko sa touto situáciou malo zaoberať aj v programovom vyhlásení vlády. „Vo vyhlásení vlády je popísaných množstvo problémov – aj medzinárodných, ktoré sa týkajú Slovenska. Ale v oblasti vonkajšej bezpečnosti a zahraničnej politiky sa vyhýba zmienke o Rusku. To hodnotím ako alibizmus,“ povedal v Sobotných dialógoch Galko s tým, že takto nevie, aká je oficiálna pozícia Slovenskej republiky.
Minister Gajdoš nevyvracia, že je Rusko vážnou hrozbou. Prízvukuje, že chápe obavy členských štátov NATO, hlavne z východného krídla, ktoré sa spolu s Poľskom snažia, aby na ich území bola permanentná prítomnosť jednotiek NATO. „Bude summit NATO vo Varšave, o ktorom som presvedčený, že bude prelomový z hľadiska opatrení a obrany s dôrazom na východné krídlo,“ hovorí šéf rezortu obrany.