BRATISLAVA 19. mája (WEBNOVINYX) – Vytvorenie nového pracovného miesta pri súčasnom nastavení Zákonníka práce je podľa ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála príliš drahé. Uviedol to počas svojho vystúpenia v parlamente pri rokovaní o vládnom návrhu novely pracovného kódexu. Následkom toho podľa neho počet zamestnancov napriek oživovaniu slovenskej ekonomiky stagnuje. Od roku 2010 sa pritom podľa Mihála zvyšuje počet ľudí pracujúcich na živnosť alebo na dohody. „Je väčší dopyt po práci ľudí, nerieši sa to však tvorbou nových pracovných miest,“ upozornil.
Otázka podľa neho stojí tak, do akej miery má Zákonník práce chrániť zamestnancov. Prílišná ochrana zamestnancov by podľa ministra práce zhoršila vytváranie nových pracovných miest. „Zamestnanci sa povezú v zlatom autobuse, ale tým, ktorí by chceli pristúpiť, sa dvere nikdy neotvoria,“ upozornil. Za jedno z dôležitých opatrení na spružnenie Zákonníka práce pritom považuje zrušenie súbehu uplatnenia výpovednej lehoty a čerpania odstupného. „Toto nastavenie považujeme za jeden z hlavných problémov, prečo sa nové pracovné miesta netvoria,“ podotkol Mihál. Ak si totiž podľa neho zamestnávateľ spočíta, že zrušenie pracovného miesta by ho stálo štyri alebo šesť mesačných platov, potrebu novej pracovnej sily rieši radšej využívaním živnostníkov, dohodárov alebo formou agentúrneho zamestnávania.
Vládou navrhovaná novela Zákonníka práce podľa poslanca Branislava Ondruša
(Smer-SD) zhorší pracovné podmienky pre zamestnancov. Ako uviedol v stredu počas parlamentnej rozpravy k návrhu novely pracovného kódexu, zásadný nesúhlas vyjadruje strana Smer najmä so zrušením súbehu uplatnenia výpovednej lehoty a vyplatenia odstupného. Toto ustanovenie podľa neho umožňuje občanovi udržať istú mieru kúpyschopnosti po strate zamestnania. „Dnešné ustanovenie Zákonníka práce má sociálne aj ekonomické rácio,“ zdôraznil. Poslanec za Smer-SD tiež kritizoval návrh na vypustenie ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch, ktoré znamenajú šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Podmienky pre zamestnancov sa podľa Ondruša zhoršia aj kvôli predĺženiu možnosti zamestnávania na určitý čas. Samotný návrh na zmeny v Zákonníku práce podľa opozičného poslanca vyvoláva obrovské rozporuplné reakcie oboch sociálnych partnerov. Kabinet totiž podľa Ondruša schválil návrh, ktorý v mnohých ustanoveniach vyvoláva zásadný nesúhlas u zamestnávateľov aj odborárov. „Ide o zlý a zbytočný návrh,“ zdôraznil. Proti navrhovanej novele Zákonníka práce sa podľa neho búria „tisíce, desaťtisíce, stotisíce zamestnancov na Slovensku“.
Poslanec Ľudovít Kaník
(Smer-SD) prináša kombináciu nízkych nákladov a vysokých ziskov pre zamestnávateľov a nízkych miezd a vysokých rizík pre zamestnancov. „Vraciame sa do dôb raného kapitalizmu,“ povedal. Zamestnanec sa má podľa neho predloženou novelou Zákonníka práce zriecť doterajších sociálnych práv a ochrany. Výsledkom bude podľa Maďariča nárast nerovnosti a nárast pracujúcej chudoby.
Vláda koncom apríla schválila návrh novely Zákonníka práce. Jedinou zmenou oproti pôvodnému návrhu novely pracovného kódexu je uvedené vypustenie ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Minimálne mzdové nároky predstavujú šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Minimálna mzda napríklad upratovačky je v súčasnosti vďaka tomu nižšia než minimálna mzda účtovníčky a tá je zasa nižšia než minimálna mzda pracovníka v riadiacej funkcii.
Každý zamestnanec by mal mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac šesť mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. Navrhovaná novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov.