Aká je vaša filozofia pri dizajnovaní jamiek? Prispôsobujete ich svojej hre?
Nie, to určite nie. Snažím sa, aby boli všetky jamky férové, náročné, ale hrateľné. Keď stojíte na odpalisku, mali by ste vidieť dopadové zóny va šich rán. Aj rozmiestnenie prekážok musí byť logické a prekonateľné. Musí byť rovnováha medzi náročnosťou a hrateľnosťou každej jamky, žia d ne schválnosti a zlomyseľnosti dizajnéra.
Čo bolo dôležité pri redizajnovaní tejto jamky?
Ihrisko má úzke ferveje a dosť veľa vodných prekážok, ale práve jeho úpravy môžu z neho urobiť veľkú výzvu pre hráčov. Jamka číslo osem, par štyri, je dog leg vpravo, odstránili sa malé kopčeky napravo, miesto nich som tam umiestnil pieskovú prekážku a vľavo príde do hry aj vodná prekážka.
Dizajnovali ste ihrisko v Čeladnej, teraz jednu jamku v Ra kúsku, máte nejaké ďalšie plány?
Mám rozpracované viaceré projekty v Španielsku, ale kvôli kríze zatiaľ nie sú dokončené a mimo Európy riešim nejaké projekty v Karibskej oblasti.
Predchádzajúce dva ročníky Austrian Golf Open vyhral vždy španielsky hráč. Plánujete v tom osobne pokračovať tento rok a potvrdiť španielsku nadvládu nad týmto turnajom?
Vlani sme sa tu spolu s Graemem McDowellom pripravovali na Ryder Cup a odrazilo sa to aj v tom, že ho európsky tím vyhral. Tento rok budem hrať a uvidíme. Určite by to bolo milé, lebo by to potvrdilo postavenie španielskeho golfu v Európe.
Španielsko spolu s Francúzskom a Nemeckom sú kandidáti na usporiadanie Ryder Cupu v roku 2018, myslíte si, že uspejete?
Záverečný duel sa podľa mňa uskutoční medzi Francúzskom a Španielskom, pričom rozhodovať už budú klimatické podmienky a dostatočná infraštruktúra kandidujúcich miest. Madrid má veľkú výhodu v tom, že poskytuje dostatočné zázemie na ubytovanie tisícov návštevníkov a najbližšie ihrisko spĺňajúce nároky Ryder Cupu je vzdialené len dvadsať minút od centra, vlakom, ale aj po diaľnici. Uvidíme, čo ponúkne Francúzsko.
Budete na tom turnaji kapitánom európskeho tímu alebo si ešte zahráte?
Dnes je táto otázka otvorená, ale nemyslím si, že by európsky golf bol v tom čase na tom tak zle, aby potreboval do tímu vtedy už seniorského hráča.
V profesionálnom golfe dochádza k nástupu veľmi mladých hráčov, pričom niektorí z nich dosahujú už pozoruhodné výsledky, ako sa medzi nimi cítite?
Aj ja som bol kedysi veľmi mladý. Na túre som už dvadsiaty tretí rok. Mal som to obrovské šťastie, že som na začiatku ešte videl hrať legendy Jacka Niclausa a Arnolda Palmera, zahral som si so Sevem Ballestrosom, Nickom Faldom alebo Bern hardom Langerom, popri mne kráča Phil Mickelson a zažívam nástup najmladšej generácie, ktorú reprezentuje množstvo hráčov ako napríklad Martin Kaymer alebo Rory McIlroy. A som rád, že som mal za tie roky možnosť ich zažiť, spoznať a vidieť. A zároveň, že ešte vždy dokážem s nimi držať krok, aj keď som už hral turnaj vo flajte s dvoma mladými golfistami, ktorých súčet veku bol nižší než ten môj.
Chodia za vami mladší hráči na túre a pýtajú si rôzne rady?
Stáva sa to občas a nemám s tým žiadny problém, rovnako ako asi nikto z hráčov. Keď som bol mladý, tiež som sa radil, najmä so Sevem, ktorý bol mojím vzorom, ale aj učiteľom. Všeobecne na túre panujú veľmi dobré vzťahy.
Ktorí z mladých hráčov sú podľa vás najperspektívnejší?
Matteo Manassero je na úplnom začiatku a bude sa ešte musieť veľa učiť. Kaymer a McIlroy sú veľmi perspektívni. S Rorym som prvýkrát hral na The Open v roku 2007 na ihrisku v Carnoustie, keď bol ešte amatér.
Vaša vlaňajšia sezóna bola veľmi dobrá, budete aj tento rok tráviť väčšinu času na európskej túre?
Nerád cestujem a už vôbec nemám rád lety lietadlom. Zvykol som si na to, je to moja práca cestovať za golfom, ale v Amerike budem hrať len majory. Zvyšok strávim v Európe, predsa len sú to kratšie vzdialenosti.
Európska túra sa čoraz intenzívnejšie rozširuje mimo kontinentu na Stredný východ, do Ázie. Čo si o tom myslíte?
Doba je ťažká, takže túra sa otvorila aj krajinám, ktoré majú o golf veľký záujem a zároveň finančné prostriedky na usporiadanie turnajov. Druhou motiváciou je preklenutie zimnej prestávky. Všeobecne je najvyššia podpora golfu asi v Amerike. Aj keď by som tam nechcel žiť, ale tam majú vypracovaný systém podpory športu vôbec a zároveň, na rozdiel od Európy, sa tam peniaze zarobené na golfe reinvestujú naspäť.
Ako sa pripravujete na turnaje?
Pred každým kolom sa rozohrejem asi tak, šesťdesiatimi až osemdesiatimi loptičkami, pravdaže nielen drajvami, ale všetkými druhmi úderov, aj krátkou hrou alebo patovaním.
A čo fyzická kondíci?
Je veľmi dôležitá, udržujem si ju, ale nejde o žiadne ťažké váhy a obrovské posilňovanie, skôr je to o ľahkých váhach a opakovaní cvikov. Dôležité je udržať chrbát v kondícii a pohyblivosti. Pri tom počte úderov, ktorý odohrám, je namáhaná najmä spodná časť chrbta, pravidelne cvičím na lopte vystieranie. Nemenej dôležitý je strečing. Fyzickej príprave venujem každý deň.
Ako často trénujete na ihrisku?
Denne sa udržujem v kontakte s loptičkou. Sa mozrejme, po veľkých a namáhavých turnajoch si dám niekoľko dní prestávku, niekedy štyri dni, niekedy týždeň nevidím loptičku, ale najneskôr po týždni opäť idem na ihrisko. Potrebujem si udržať cit pre loptičku v rukách, takže odpálim niekoľko cvičných rán a zahrám si aspoň deväť jamiek.
S akými palicami hráte?
Už dvadsaťštyri rokov som verný značke Ping, možno najdlhšie jednej značke zo všetkých hráčov na túre.
Pociťujete pri turnaji napätie na prvom odpalisku?
Nie je to stres, skôr také napätie, ak by som ho nepociťoval, asi by som to nerobil. Mám rád súťaženie, a aj preto som ochotný za tým pocitom cestovať.
ČO POVEDAL MIGUEL ÁNGEL JIMÉNEZ
O prezývke El Mecánico pre britský The Guardian: „Predtým, ako som začal hrávať golf súťažne, som pracoval v garáži. Ľudia ma začali volať El Mecánico v roku 1999, pravdepodobne pre môj štýl hry na ihrisku. Môj prístup je metodický a systematický, preto ma volajú El Mecánico.“
O Ryder Cupe: „Ryder Cup nie je len ďalším turnajom, je to sen každého golfistu. Pre mňa to je vzrušenie a predzvesť toho, že pocity na prvom odpalisku sú neuveriteľné.
Dostávam okamžite zimomriavky. Ťažko sa môžete koncentrovať na hru, zodpovednosť nemáte len za seba, ale aj za zvyšok európskeho tímu. Hrať za Európu, náš starý kontinent, je skutočne česť.“
O fajčení a cigarách: „Cigarety a tabak nie sú príliš zdravé, nie je to dobré ani pekné. Niektorí hráči fajčia cigary tiež. Nechcem hovoriť ich mená, pretože by si to pravdepodobne neželali, ale každý musí vedieť, kedy sa cíti dobre. Rád fajčím cigary a dám si k tomu pohár vínka, vtedy si to užívam. Dúfam, že ľudia si užívajú, čo však neznamená, že musia fajčiť celý deň alebo vypiť niekoľko fliaš vína denne. Takže všetkého trošku a pekne sa z toho tešiť.“
O pocite domova: „Takmer po každom turnaji sa vraciam na týždeň domov. Pretože mám vždy rád pocit domova. To je to, čo ma robí šťastným. Červené víno, strojové espresso, cigary, skrátka perfektné.“
O čom sníval ako dieťa?
„Ako tínedžer som začal pracoval v miestnom golfovom klube ako nosič, a keď som mal možnosť, tak som udieral do loptičiek. Trénoval som toľko, že som dúfal, že sa stanem profesionálom. Raz som si dal za cieľ získať hráčsku kartu na túru a už som sa nikdy nemusel vracať do kvalifikačnej školy. Golf mi dal nesmierne veľa a som veľmi vďačný za to, že sa mi splnilo toľko mojich snov.“
Pravidlo, ktoré by zmenil: „Výmena loptičky. Aj keď ste presvedčený, že máte poškodenú loptičku, čo i len poškriabanú, výmena závisí od názoru niekoho iného. Malo by to byť bez problémov.“
Vysnívaný flajt: „José María Olazábal, Pablo Larrazábal a Santagio Luna. Riadne by sme sa nasmiali.“
O golfových začiatkoch: „Počas víkendov som robil kedíka, aby som mal nejaké peniaze. Golf ma ako malého chlapca nikdy nechytil, ale bolo fajn vypadnúť z domu a zaplatiť svoje prvé výdavky. V štrnástich, keď som opustil školu, som pracoval v garáži tam sa aj začala moja vášeň pre autá, lenže tá garáž po čase zavrela svoje brány a ja som sa vrátil k práci nosiča. Môj starší brat pracoval na golfovom ihrisku a vzal ma tam, aby som mu pomohol. Keď som neťahal bag, trénoval som na cvičnej lúke a vtedy som už vedel, že toto je pre mňa to pravé.“
