BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) – Novovymenovaný veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Csaba Balogh hneď po odovzdaní menovacieho dekrétu Ivanovi Gašparovičovi zavítal na návštevu do centrály neparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK).
„SMK je prvou stranou, ktorú navštívil maďarský veľvyslanec hneď po odovzdaní dekrétu u prezidenta. Je to tradícia, že veľvyslanci Maďarska začínajú v SMK. Takto to bolo aj pred štyrmi rokmi. Je to pre nás veľká radosť, aj keď sme mimoparlamentná strana, máme silné európske a regionálne zastúpenie. Je to pre nás významná podpora a povzbudenie,“ povedal po stretnutí na tlačovej besede predseda SMK József Berényi.
„Úplne samozrejmá voľba“
Veľvyslanec povedal, že považoval za úplne samozrejmé, že jeho prvá oficiálna cesta viedla do centrály SMK. „SMK je dobrým partnerom dlhé roky pre maďarské vlády. Rokovania s SMK sú pre nás tradíciou. Kľúčovou otázkou je rokovať o otázkach maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Je cieľom maďarskej vlády, aby sa vytvorili vhodné normy aj pre slovenskú spoločnosť a tu žijúce národnosti,“ vyhlásil Balogh pred novinármi. Upozornil, že pri rokovaniach so slovenskými partnermi Maďarsko mnohokrát dosiahlo dobré výsledky, ale ešte je čo robiť.
„Vítame všetky informácie, ktoré nám o vnútornej politike na Slovensku poskytne SMK. Tieto informácie sú mimoriadne užitočné pre maďarské veľvyslanectvo na Slovensku,“ povedal veľvyslanec.
SMK je pre maďarskú vládu výnimočná
Balogh sa chce stretnúť aj s ostatnými predstaviteľmi slovenských politických strán. „Vyhľadám predstaviteľov všetkých parlamentných strán. Myslím, že je prvoradou úlohou veľvyslanca, aby rokoval so všetkými činiteľmi na politickej scéne. SMK je pre maďarskú vládu výnimočná, pretože sa jednoznačne zasadzuje za práva maďarskej menšiny na Slovensku. S ostatnými politikmi naše názory nie sú vždy rovnaké. Takáto situácia je aj so stranou Most-Híd. Ale to, že sa vo všetkom nezhodujeme, neznamená, že nebudeme rokovať,“ dodal. SMK sa s veľvyslancom dohodla na koordinovaní osláv maďarských národných podujatí na južnom Slovensku, ako je napríklad 15. marec a 20. august.
Berényi zdôraznil, že práva maďarskej menšiny na Slovensku nie sú nadštandardné. Sú pod úrovňou práv menšín na severe Európy. Balogh by za usporiadanú situáciu maďarskej komunity na Slovensku považoval vtedy, ak by slovenský parlament necítil potrebu, aby sa na takmer každom zasadnutí zaoberal otázkami Maďarska a maďarskej menšiny.
„Maďarská komunita na Slovensku nežiada prehnané veci. Chcel by som, aby si na Slovensku uvedomili, že sú to občania SR, ale Maďari. Aby mohli svoju materinskú reč používať bez rôznych ohraničení a bez vyhrážaní sa sankciami. Aby mohli slobodne rozvíjať svoje školstvo a vzdelávanie vo svojom jazyku bez ohľadu na aktuálnu vládu. Chcel by som, aby si slovenská vláda uvedomila, že títo občania sú lojálnymi občanmi tejto krajiny aj s tým, že udržiavajú kontakty s Maďarskom. Nechcú nič iné, len to, čo ostatní ľudia, aby mohli slobodne žiť a aby im politika dala pokoj,“ vyhlásil veľvyslanec.
Balogh ešte nevedel povedať, či sa pasívne a aktívne volebné právo rozšíri aj na Maďarov, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku. „Podľa ústavného práva by bolo ideálne, aby volebné právo nediskriminovalo občanov žijúcich v Maďarsku i mimo Maďarska. Či sa to dá technicky vyriešiť, neviem zatiaľ povedať. Teda občania MR, ktorí tu nemajú trvalé bydlisko, budú mať volebné právo, ako aj na Slovensku môžu voliť občania, ktorí tu tiež nemajú trvalý pobyt,“ dodal.