BRATISLAVA 18. januára (WEBNOVINY) – Odborníci sa zhodujú, že po tohoročnom sčítaní obyvateľstva sa počet Maďarov žijúcich na Slovensku zníži. Podľa ich odhadov môže najpočetnejšia národnostná menšina prísť až o 60-tisíc členov. Znamená to, že zatiaľ čo pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa k maďarskej národnosti prihlásilo 520 528 ľudí, tento rok by to mohlo byť o viac ako desať percent menej.
Počet obyvateľov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti klesol aj po sčítaní v roku 2001, keď sa k maďarskej národnosti prihlásilo o 46 768 ľudí menej ako v roku 1991. Za jeden z dôvodov považuje sociológ László Gyurgyík každoročný negatívny prírastok maďarského obyvateľstva. „Podľa registrovaných údajov, ktoré uvádza Štatistický úrad, zomrie o 1 000 maďarských obyvateľov viac ako sa narodí,“ povedal pre agentúru SITA Gyurgyík. Tento údaj je však podľa neho nepresný, pretože v určitých životných situáciách sa ľudia neregistrujú celkom presne. „Prirodzený úbytok je pravdepodobne väčší ešte aspoň o 1 000 obyvateľov. To znamená, že podľa registrovaných údajov po roku 2000 je úbytok približne 12 až 13-tisíc obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej menšine, no podľa ďalších výpočtov je to 22 až 23-tisíc obyvateľov,“ poznamenal Gyurgyík.
Úbytok očakáva z rovnakého dôvodu aj Boris Vaňo z Výskumného demografického centra. „Počet obyvateľ, ktorí sa prihlásia k maďarskej národnosti bude menší, pretože reprodukcia v južných okresoch je slabšia. Na slovenské pomery je na juhu relatívne malá pôrodnosť a relatívne vysoká úmrtnosť,“ uviedol Vaňo. Upozornil aj na to, že prihlasovanie k národnosti je deklaratórne, každý si národnosť môže vybrať, pričom na rozhodovanie ľudí vplýva mnoho faktorov. „Okrem reprodukčného správania ľudí tak môže do sčítania zasiahnuť aj to, že ľudia sa s nejakým zámerom budú alebo nebudú prihlasovať k maďarskej národnosti, čo môže čísla výrazne ovplyvniť,“ povedal Vaňo.
Ďalším faktorom, ktorý má na výsledky sčítania vplyv, je migrácia. Podľa Gyurgyíka ročne približne 200-tisíc ľudí pracuje v zahraničí. Určitá časť z nich sa preto na sčítaní nezúčastní. „Na území, kde žije maďarské obyvateľstvo, je hospodárska situácia horšia, preto predpokladáme, že počet ľudí pracujúcich v zahraničí z tejto oblasti je vyšší a tento faktor môže tiež hrať svoju úlohu“. Tú podľa sociológa zohrá aj asimilácia, čiže zmena národnosti. „Je to faktor, ktorý nemôžeme presne odhadnúť. Maďarsko-slovenskú reláciu poznáme relatívne dobre, horšie je to s maďarsko-rómskou reláciou,“ uviedol Gyurgyík. V rôznych životných situáciách sa človek prihlási ako Slovák, Maďar alebo Róm a z toho dôvodu sú výpočty problematickejšie, vysvetlil.
Rôznym formám asimilácie sa snaží predísť aj Úrad vlády SR. „Asimilácia je existujúci jav, a my musíme vytvoriť také politické ovzdušie, aby sa menšiny cítili na Slovensku doma,“ uviedol pre agentúru SITA generálny riaditeľ Sekcie národnostných menšín Úradu vlády SR László Juhász. Úrad sa preto podľa neho bude snažiť premietnuť túto filozofiu do svojich návrhov zákonov.
