VANCOUVER 19. februára (WEBNOVINY) – Olympijským šampiónom v krasokorčuľovaní mužov sa stal Američan Evan Lysacek, ktorý na druhú priečku odsunul obhajcu turínskeho zlata a favorita súťaže Jevgenija Pľuščenka z Ruska. Bronzový kov si vybojoval Japonec Daisuke Takahaši, ktorý sa stal prvým mužom z krajiny vychádzajúceho slnka s olympijskou medailou z mužského krasokorčuľovania. Dvadsaťštyriročný rodák z Chicaga Lysacek je prvým americkým krasokorčuliarom s olympijským zlatom od roku 1988, keď sa presadil Brian Boitano. Bol to však o tri roky starší Pľuščenko, ktorý sa mohol výrazne zapísať do histórie. Petrohradčan, ktorý sa k súťaženiu vrátil po vyše trojročnej prestávke s jednoznačným cieľom – získať vo Vancouveri zlato, sa mohol stať prvým mužom od roku 1952, ktorý vyhral dvakrát v rade zlato. Rus nenapodobnil Dicka Buttona. Pľuščenko po krátkom programe viedol pred Američanom o 0,55 bodu, vo voľnej jazde o svoj náskok prišiel a napokon úradujúcemu majstrovi sveta po dramatickom priebehu podľahol o 1,31 bodu.
„Toto bola asi moja najlepšia jazda života. Splnil som cieľ, pre ktorý som prišiel do Vancouveru. Celú sezónu som čakal na to, aby som zajazdil čistú voľnú jazdu. Tento moment si musím poriadne vychutnať. Videl som stúpať americkú vlajku a nemohol som uveriť, že to je na moju počesť,“ povedal Lysacek. „Nerozumiem tomu, že olympijský víťaz nepredviedol štvoritý skok. Toto už nie je mužské krasokorčuľovanie, ale tanec,“ nechal sa počuť evidentne zaskočený Pľuščenko, ktorý však zrejme nehodlá so súťažením skončiť, do úvahy eventuálne prichádza aj možnosť predstaviť sa o štyri roky na ZOH v Soči. „Bol som presvedčený o svojom víťazstve. Predpokladám však, že Evan potrebuje zlato viac ako ja. Možno preto, že ja už jedno mám,“ trpko dodal Rus. Štvoritý skok figuruje v repertoári Lysaceka, pôvodne ho plánoval skočiť aj vo Vancouveri, napokon sa ale rozhodol neriskovať zranenie ľavej nohy, ktorú si zlomil na jar 2009. „Ak by to bola iba skokanská súťaž, dali by každému čas desať sekúnd na to, aby predviedol svoj najlepší skok. Súťaž ale trvá asi 4 minúty a 40 sekúnd. Zahŕňa korčuľovanie a výkony od začiatku až do konca a presne to bola dnes moja výzva, cítim, že som ju zvládol celkom dobre,“ kontroval Pľuščenkovi americký reprezentant. „Pľuščenko skákal brilantne, predviedol zopár mimoriadne náročných kúskov. Jeho jazda však mala svoje vrcholy i slabé miesta, naproti tomu Evan bol konzistentný od úvodu až do konca,“ povedal na margo vypätej súťaže tréner nového olympijského víťaza Frank Carroll.
Lysacek predviedol vo finále vyváženú voľnú jazdu, aj keď v nej absentoval štvoritý skok. Carollov zverenec nechcel zbytočne riskovať a radšej zvolil bodovo cennejšie prvky. Jeho voľná jazda na hudbu Šeherezáda od Nikolaja Rimského-Korsakova mala všetko, čo má dobrá časť tejto časti súťaže mať. V úvode zvládol suverénne trojitého lutza s trojitým toeloopom, trojitého axla predviedol s perfektným výjazdom. Vo zvyšnom priebehu jazdy bez zaváhania skočil ďalších šesť trojitých skokov, jeho medzipasáže boli tiež bez väčších problémov. Američan bezprostredne po konci svojej jazdy ešte počas doznievajúcej hudby zaťal päsť a evidentne spokojný so svojím výkonom kričal: „Áno! Áno! Áno!“ Následne divákom poslal množstvo vzdušných bozkov. Za svoju precíznu voľnú jazdu napokon dostal 167,37 bodu, čo v celkovom súčte dalo 257,67 bodu. V oboch prípadoch je to jeho osobné bodové maximum.
Strieborný Pľuščenko síce štvrtkovú voľnú jazdu začal náročnou kombináciou štvoritého a trojitého toeloopa, pri ďalších trojitých skokoch však musel niekoľkokrát v posledných chvíľach zachraňovať, keďže bol mimo osi. U trojnásobného majstra sveta (2001 – 2003) a šesťnásobného majstra Európy (2000, 2001, 2003, 2005, 2006, 2010) pravdepodobne zaúradovala nervozita. Pľuščenko korčuľoval vo voľnej jazde ako posledný, bodový verdikt rozhodcov prijal s rozpakmi, krátko sa usmial a odkráčal do útrob haly. Lysacek v tom momente už skákal od radosti a oslavoval premiérový olympijský triumf. Pľušenko vybojoval tretiu medailu zo ZOH, strieborný za Alexejom Jagudinom bol aj v Salt Lake City 2002.
SITA, AP