Ešte za bývalej vlády rozdalo ministerstvo školstva na čele s Martinou Lubyovou (SNS) v rámci stimulov na vývoj a výskum viac ako 33 miliónov eur. Začiatkom roka 2019 upozornila Nadácia Zastavme korupciu na viaceré pochybenia, ku ktorým pri tom došlo.
V niekoľkých hodnoteniach projektov firiem nesedeli súčty bodov alebo obsahovali zhodné či identické hodnotenia. Ministerstvo tiež podpísalo zmluvy so siedmimi spoločnosťami, ktoré neboli zapísané v Registri partnerov verejného sektora (RPVS), čo ako povinnosť ukladá zákon.
Nadácia upozornila aj na to, že najviac peňazí, takmer štyri milióny eur, išlo zo stimulov michalovskému podnikateľovi Martinovi Babiarovi. V minulosti sedel s Andrejom Dankom (SNS) v dozornej rade spoločnosti SBS Dynasty.
Lubyová hovorila o neoprávnenom prístupe do systému, skutok sa nestal
Po zverejnení týchto informácií firmy o stimuly neprišli. Samotná ministerka, ktorá s nimi podpisovala zmluvy, síce pre to čelila odvolávaniu, no neúspešne. „Odmietam podozrenia z manipulácie,“ povedala vtedy v parlamente. Sama však odvolala šéfa sekcie vedy na ministerstve Mareka Hajduka.
Aktualizované: Opozícia v parlamente neuspela, ministerka Lubyová zostáva vo funkcii
Tiež podala podnet na Generálnu prokuratúru SR, ktorá ho posunula na krajskú, pre podozrenie z neoprávnenej manipulácie informačného systému Centra vedecko-technologických informácií.
Podľa informácií portálu Webnoviny.sk bolo v tejto veci 28. júna 2019 aj začaté trestné stíhanie pre prečin neoprávneného prístupu do počítačového systému. O päť mesiacov na to, po vykonanom dokazovaní, bolo zastavené, „lebo je nepochybné, že sa skutok nestal“.
„S týmto uznesením sa dozorujúca prokurátorka stotožnila, sťažnosť zo strany ministerstva školstva podaná nebola,“ informuje prokurátor a hovorca Krajskej prokuratúry v Bratislave Matej Izakovič.
Podobne však dopadol aj podnet, ktorý dávala Nadácia Zastavme korupciu na Okresný úrad Bratislava pre firmy, ktoré v čase získania stimulov neboli zapísané v RPVS. Úrad ho odmietol. Nadácia za tým vidí politiku, keďže šéfovia týchto úradov sú politickí nominanti.
Niektoré firmy prvý rok stimuly nevyčerpali
Viac ako 33 miliónov eur na stimuloch mali firmy vyčerpať v priebehu rokov 2018 až 2021. Niektoré z firiem z peňazí za prvý rok neminuli ani euro, dokopy 21 firiem vrátilo vyše dva milióny eur a jedna firma úplne odstúpila od zmluvy. Niektorí to zdôvodnili tým, že nebolo možné zmysluplne vyčerpať tak veľa peňazí za tak krátky čas, konkrétne tri mesiace, a dodržať pri tom zákon o verejnom obstarávaní.
Išlo o to, že podľa zmlúv mali v roku 2018 mnohé z nich vyčerpať 480-tisíc eur. Do konca januára 2019 mali následne ministerstvu poslať vyúčtovanie minutých prostriedkov. Ministerstvo ale zmluvy s firmami uzavrelo až 18. decembra a umožnilo im peniaze poskytnuté na rok 2018 čerpať do konca marca 2019.
Ministerka Lubyová si v kauze stimuly robí dodatočné alibi, tvrdí Nadácia Zastavme korupciu
Viaceré firmy však v čerpaní pokračovali. Ako využili štátom poskytnutú podporu v roku 2019 kontrolovalo nové vedenie rezortu školstva. Ako uviedlo Webnovinám, administratívnu finančnú kontrolu v zmysle zákona vykonalo pri všetkých 27 prijímateľov stimulov v objeme 10 587 413 eur.
Vlaňajšie využitie stimulov kontrolovalo 130 ľudí
V rámci doplňujúcej kontroly k nim boli v novembri tohto roka vykonané aj oponentúry. Oponentskú radu každého projektu tvorilo desať členov a k dispozícií mali tri odborné posudky vypracované odborníkmi v danej oblasti, pričom aspoň jeden z oponentov bol zahraničný.
Na oponentské konania boli prizvaní aj nezávislí pozorovatelia, napríklad Nadácia Zastavme korupciu, Iniciatíva Veda chce žiť!, Žijem vedu. „Celkovo sa tak na kontrole stimulov pre výskum a vývoj za rok 2019 podieľalo viac ako 130 osôb, z toho len 11 zamestnancov ministerstva školstva,“ dopĺňa tlačový odbor ministerstva.
Oponentské rady hodnotili odbornú úroveň projektov, dosiahnuté výsledky aj účelnosť čerpania prostriedkov. „My ako pozorovatelia sme nemali za úlohu posudzovať projekty, ale mali sme prístup ku všetkým materiálom ako ostatní členovia oponentských rád a oponenti,“ približuje vedec Imrich Barák, ktorý bol prizvaný ku konaniam za inicitívu Veda chce žiť!.
Ministerka Lubyová neodstúpi, opozícia vraj zo stimulov robí politické divadlo
Nezávislí pozorovatelia sa mohli pýtať otázky riešiteľov projektov na verejnej časti a navrhovať závery na neverejnej časti. V porovnaní s ostatnými členmi oponentskej rady nemali však právo hlasovať. Tiež museli podpísať čestné vyhlásenie o mlčanlivosti, preto nemôžu hovoriť o niektorých detailoch kontrol.
Ani jeden projekt by neprešiel v zahraničných agentúrach
Vo všeobecnosti Barák hovorí, že veľký problém stimulov je to, ako boli nastavené výzvy, ako boli netransparentne hodnotené projekty a aké, skoro nevypovedateľné zmluvy zo strany ministerstva školstva boli podpísané.
„Väčšina projektov, aspoň 2/3, podľa môjho subjektívneho pohľadu, by neprešla v hodnotení v agentúre APVV alebo VEGA, kde sú ale rádovo nižšie financie na riešenie jedného projektu,“ tvrdí.
Je tiež presvedčený, že ani jeden z projektov by neprešiel v zahraničných agentúrach, napríklad v ERC z Európske únie, kde sú porovnateľné financie na jeden projekt. „Riešitelia mnohých projektov stimulov nie sú vedci, respektíve nemajú žiadne doložené skúsenosti z oblasti vedy a výskumu,“ prezrádza. To však nie je všetko.
Trestné oznámenie pre subvenčné podvody
Niektoré firmy si podľa nezávislých pozorovateľov mali uplatňovať náklady – zjavne predražené sumy aj niekoľko 100-tisíc eur – za ťažko overiteľné služby od účelovo založených firiem. Prípadne od firiem s rovnakým konečným užívateľom výhod, čo bola navyše pravdepodobne zahraničná schránková firma.
V piatich prípadoch boli podľa nadácie zle zrátané body, ministerstvo vidí pochybenia u hodnotiteľov
„Nevedeli pritom zdokladovať ani riadny priebeh verejného obstarávania. Tiež boli čerpané financie na mzdy osôb, pri ktorých máme opodstatnené pochybnosti o tom, či sa na výskume reálne podieľali,“ približuje Martin Suchý z Nadácie Zastavme korupciu. „Otázka či si takéto projekty zaslúžia financovanie štátu je, myslím, zodpovedaná,“ dopĺňa Barák.
Podľa Suchého sa pri časti firiem v zásade len potvrdili obavy nadácie, že financované projekty neprinesú adekvátnu hodnotu za peniaze. V prípade troch firiem boli podľa neho podozrenia ohľadom čerpania prostriedkov tak závažné, že nadácia podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo subvenčného podvodu.
Šiestim projektom odporúčajú odobrať stimuly
Samotné ministerstvo minulý týždeň pre Webnoviny.sk uviedlo, že pri kontrolách identifikovali viaceré nedostatky finančného, nefinančného i vecného charakteru. V šiestich prípadoch mala oponentská rada odporučiť nepokračovať v riešení projektov.
Za roky 2020 a 2021 mali tieto projekty dostať stimuly v objeme takmer 1,6 milióna eur. „U dvoch prijímateľov bolo vyplatenie prostriedkov v roku 2020 podmienené doplnením finančnej aj odbornej správy,“ uviedol tlačový odbor.
Zároveň doplnil, že predpokladajú, že vo viacerých prípadoch riešenie týchto projektov bude ukončené ku koncu roka 2020 a v roku 2021 teda nebudú pokračovať a nebudú financované.
Vo štvrtok štátny tajomník pre vedu a výskum Ľudovít Paulis dopnil, že zo šiestich projektov bola u troch konštatovaná nedostatočná kvalita, u ďalších troch pochybnosti s nakladaním prostriedkami, ktoré im boli pridelené. Žiadatelia stimulov podľa neho dostali výsledky oponentúr, majú možnosť sa k nim vyjadriť, pričom výsledok bude zverejnený v januári.
Ministerka Lubyová pre kauzu stimulov odvolala generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky
Na posudzovaní celkovo 46 žiadostí o stimuly sa v roku 2018 podieľalo celkovo 114 hodnotiteľov zo Slovenska a zahraničia. Podľa ministerstva boli členmi komisie okrem troch zamestnancov rezortu aj nezávislý odborník pre oblasť podnikateľského prostredia a mnohí renomovaní vedci. Predošlé ani súčasné vedenie ich mená nezverejnilo pre GDPR a preto, že s tým nesúhlasili.
„Pomohlo by vopred dávať podpisovať súhlas o zverejnením každému členovi,“ komentuje Suchý z nadácie. Zároveň dodáva, že plnú zodpovednosť za celú situáciu nesie bývalá ministerka. Pod jej vedením totiž rezort vyhlasoval výzvu, tiež zostavovala komisiu, ktorá dávala finálne odporúčanie na podporu firiem, a v konečnom dôsledku s nimi podpisovala zmluvy.
Reakciu exministerky Lubyovej k rušeniu stimulov sa Webnovinám získať nepodarilo.