Oficiálny názov: Moldavsko
Hlavné mesto: Kišinev
Počet obyvateľov: 2 913 281
Rozloha: 33 846 km²
HDP na obyvateľa: 4 973 $
Vlajka:
Kód meny: MDL
Názov meny: moldavský leu
Úradný jazyk:moldavčina, jedno nárečí rumunčiny, gagauzština, ruština
Zobraziť na mape: TU
Moldavsko (oficiálne Moldavská republika) je malá krajina (o čosi menšia ako Slovensko) nachádzajúca sa vo Východnej Európe. Susedí s Ukrajinou a Rumunskom. Mapa Moldavska to ukáže najlepšie.
Geograficky je súčasťou Európy, avšak ekonomicky a politicky má od vyspelej Európy veľmi ďaleko. Moldavsko je suverénne najchudobnejšia krajina Európy. Hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa po započítaní kúpnej sily je asi jedna šestina toho slovenského, jedna štvrtina susedného Rumunska a dokonca iba jedna polovička chudobnej Ukrajiny.
Najväčšiu zásluhu na tomto stave má Podnestersko. Moldavské Podnestersko je síce formálne súčasťou štátu, centrálna vláda v Kišineve však túto oblasť neovláda. V Podnestersku sa nachádzajú ruské ozbrojené sily. Podnestersko ako nezávislý štát uznáva iba Ruská federácia. Takýto neurčitý stav udržuje Moldavsko v pate. Situácia však veľmi prospieva rôznymi mafiánskym aktivitám ako napríklad pranie čiernych peňazí.
Medzi moldavské zaujímavosti patrí aj veľké množstvo bánk v Kišineve a niekoľko luxusných predajní športových áut. V Moldavsku perú peniaze najmä rôzne ruské skupiny.
Moldavská vlajka sa do veľkej miere podobá rumunskej. Obe krajiny majú k sebe veľmi blízko a existujú aj úvahy, že by sa Moldavsko pripojilo k Rumunsku. Moldavský jazyk je navyše rumunčina.
Referáty o Moldavsku nikdy nezabudnú spomenúť slávne moldavské vína a moldavské pamiatky. Cestovanie po Moldavsku je spojené práve s návštevou rôznych svetových vinárskych oblastí. Víza do Moldavska od Slovákov nie sú vyžadované. Cestovanie po Moldavsku je lacné a bezpečné.
Z histórie Moldavska
V roku 1812 sa Osmanská ríša dohodla s Ruskou ríšou na odovzdaní územia dnešného Moldavska. Rusi časť krajiny už vlastnili – dohoda s Turkami im pomohla k absolútnej dominancii nad oblasťou. Rusi získali nad Moldavskom moc napriek prudkému nesúhlasu moldavskej šľachty. Rusi vytvorili „Oblasť Moldavska a Besarábie“. Spočiatku si Moldavsko užívalo život bez väčších zásahov Moskvy. Toto sa však časom zmenilo a Moskva začala v Moldavsku tlačiť násilnú rusifikáciu. Rumunčina bola odstránená zo škôl a kostolov. Rusi do Moldavska sťahovali viacero národov a skupín ľudí.
Kým v roku 1816 žilo v Moldavsku asi 86 percent etnických Moldavčanov, v roku 1905 ich bolo už iba 52 percent.
Po prvej svetovej vojne sa Besarábia snažila dostať spod vplyvu Rusov. Dokonca požiadala o vojenskú pomoc od Francúzov. Nakoniec Besarábia zostala súčasťou Moldavska, a teda aj Sovietskeho zväzu. Nezávislosti od Ruska sa Moldavsko dočkalo až v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu.
Ekonomika
Ako už bolo spomenuté, Moldavsko je veľmi chudobná krajina. Po rozpade Sovietskeho zväzu si Moldavsko prešlo veľmi zložitým obdobím plným výpadkov elektrickej energie a politických šarvátok.
V posledných rokoch sa ekonomike vcelku darí. Krajina rastie každý rok o takmer 10 percent
Ekonomika je však do veľkej miery závislá na poľnohospodárstve a najmä na vinárstve. Moldavsko je po svete známe najmä svojimi znamenitými vínami.
Oficiálnou menou Moldavska je moldavský leu.
Obyvateľstvo
Urbanizácia v Moldavsku je na pomerne nízkej úrovni – dokonca nižšia ako na Slovensku (45, respektíve 54 percent).
Za etnických Moldavcov sa považuje 76 percent populácie. Najväčšou národnostnou menšinou sú Ukrajinci, ktorí tvoria takmer 9 percent populácie. K ruskej národnosti sa hlási okolo šiestich percent ľudí.
Náboženstvo
Moldavsko je výrazne kresťanská krajina. K ortodoxnej cirkvi sa hlási až 94 percent obyvateľstva. Ďalšie dve percentá ľudí sú protestanti.
