Oficiálny názov: Filipíny
Hlavné mesto: Manila
Počet obyvateľov: 100 miliónov
Rozloha: 300 000 km²
HDP na obyvateľa: 7 412 $
Vlajka:
Kód meny: PHP
Názov meny: filipínske peso
Úradný jazyk: filipínčina-tagalčina; angličtina
Zobraziť na mape: TU
Filipíny sú súostrovie nachádzajúce sa v Juhovýchodnej Ázii. Krajina pozostáva zo 7107 ostrovov. Filipínska mapa je plná väčších či menších ostrovov. Najväčší ostrov je Luzon. Zaujímavé je, že takmer polovica týchto ostrovov je obývaných. Takmer na každom trochu väčšom ostrove žijú rybári. Filipíny rovnako ako takmer všetky krajiny tohto regiónu sa boria s preľudnením. Na ostrovoch to nie je ani tak viditeľné, ako vo veľkých mestách.
Hlavné mesto Filipín je Manila. Na ploche približne rovnakej ako Bratislava žije asi 12 miliónov ľudí. Presné číslo vám však nikto nepovie, keďže nejaká spoľahlivá evidencia obyvateľstva tu neexistuje. Medzi Filipínske zaujímavosti patrí aj oblasť Tondo, čo je podľa mnohých zdrojov najhustejšie obývané miesto na svete.
Filipíny sú turisticky veľmi príťažlivou krajinou. Filipínske podnebie a filipínske počasie sú ako stvorené na exotickú dovolenku. Krajina ponúka tisíce nádherných ostrovov plných snehovo bielych pláží. Turizmus hrá čím ďalej dôležitejšiu rolu v krajine. Ročne na Filipíny priletí cez 4 milióny zahraničných hostí. Vláda má cieľ 10 miliónov. Dovolenka na Filipínach je atraktívnym spestrením studeného európskeho života.
Najväčšou turistickou atrakciou Filipín je jednoznačne ostrov Boracay. Tento malý, ani nie 10 km dlhý, ostrov ročne priláka približne 3 milióny turistov (domácich aj zahraničných).
Turizmus má na Filipínach veľký potenciál stať sa významným zamestnávateľom stále rastúcej populácie. Vláda však musí vybudovať dostatočne kvalitnú infraštruktúru.
Na Filipínach však nehľadajte množstvo starých budov. Pamiatky a Filipíny veľmi k sebe nejdú. Nájdete tu zopár starých španielskych kostolov, ale to je asi tak všetko. Pred príchodom Španielov sa všetko stavalo z bambusu a iných prírodných látok. Z takýchto stavieb sa prirodzene nič nezachovalo.
Z histórie
Filipíny pre západný svet v roku 1521 objavil Fernando Magellan, ktorý dosiahnutím filipínskych brehov dokončil cestu okolo sveta. Trvalo ďalších 20 rokov, kedy sa na Filipíny dostala ďalšia loď. Týmto začala španielska kolonizácia, ktorá skončila až v roku 1898. Tento rok však neznačí filipínsku samostatnosť. Na konci 19. storočia Filipíny kúpili od Španielov Američania. Tí umožnili Filipíncom chopiť sa samostatného vládnutia až po druhej svetovej vojne v roku 1946.
V tom čase patrili Filipíny k najvyspelejším štátom Východnej Ázie. Nasledujúce desaťročia sa však krajina veľmi nerozvíjala.
Ekonomika
Filipíny sú prevažne poľnohospodárska krajina. V poľnohospodárstve pracuje až 40 percent populácie. Pre porovnanie – na Slovensku je to menej ako dve percentá.
Poľnohospodárstvo na rozdiel od ďalších krajín Juhovýchodnej Ázie nepracuje veľmi efektívne. Niekoľko rokov po sebe boli Filipíny najväčším importérom ryže na svete. Vlády sa snažia tento problém eliminovať, veľmi sa im to však nedarí. Je jasné, že ako ázijská krajina, stravovanie bude založené na ryži. V podobne situácii je však napríklad aj také Thajsko, ktoré patrí k najväčším vývozcom ryže na svete. Ako už bolo spomenuté, problém je v neefektívnosti filipínskeho poľnohospodárstva. V krajine, kde sú z klimatických dôvodov možné až tri úrody ročne, rozhoduje o úspechu efektivita zavlažovania. Ryža potrebuje k svojmu rastu vodu a tú prirodzene dostáva iba v určitý čas roka. Na to, aby ju mala po celý rok, je potrebné vybudovať kvalitný závlahový systém. Filipíny to vedia, avšak peniaze určené na budovania zavlažovacích systémov sa vždy nejako stratia.
Filipínska ekonomika je založená na službách. Veľa priemyslu by ste tu nenašli. Krajina je centrom medzinárodného outsourcingu. Nájdete tu množstvo call centier a ďalších outsourcingových firiem.
Podiel služieb v ekonomike je relatívne vysoký. Na druhú stranu je priemysel pomerne malý.
Populácia
Demograficky sú Filipíny veľmi rozvojovou krajinou. Populácia každý rok rastie o 2 percentá. Ročne tak na Filipínach pribudnú dva milióny ľudí. Takýto prudký rast krajina nezvláda ľahko. Ekonomika netvorí dostatok pracovných miezd. Z tohto dôvodu obrovské množstvo Filipíncov pracuje v zahraničí (každý ôsmy dospelý Filipínec).
Celkový počet obyvateľov sa odhaduje na 100 miliónov. Nikto presne nevie, koľko ľudí skutočne na Filipínach žije. Podobne ako v iných rozvojových krajinách aj tu neexistuje žiadna spoľahlivá evidencia obyvateľov. Množstvo ľudí nemá rodný list, pretože vo väčšine situácií na vidieku ho ani nepotrebujú.
Najväčším problémom populačného vývoja je neustály rast počtu obyvateľov, ktorý sa tak ľahko nestratí. Už dnes Filipíny zápasia s privysokou koncentráciou ľudí najmä v mestských oblastiach. Organizácia spojených národov predpokladá, že populácia sa stabilizuje na 150 miliónoch niekedy v polovici tohto storočia.
Vláda si do určitej miery uvedomuje, že pokiaľ chce ekonomicky rásť, potrebuje stabilizovať populáciu. Naráža však na tvrdý odpor katolíckej cirkvi, ktorá odmieta akúkoľvek formu antikoncepcie. Katolícka cirkev má na Filipínach veľký vplyv v politike.
Náboženstvo
Filipíny sú najväčšia katolícka krajina v Ázii. Na juhu krajiny žije aj moslimská menšina.
Asi najznámejšou vecou, ktorú Slováci vedia o Filipínach, je ukrižovávanie. V krajine to však ani zďaleka nie je rozšírený jav. Na Veľkú noc sa ukrižováva iba zopár ľudí, a aj to iba v jednej jedinej dedine. Stačí to však na to, aby sa to každoročne objavovala v správach po celom svete.
