Uprostred politickej „slepej uličky“ okolo zostavovania novej libanonskej vlády a iba mesiac po vymenovaní do funkcie sa tamojší premiér Mustapha Adib rozhodol rezignovať.
Oznámenie o podaní demisie predstavuje silný úder snahám francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o prelomenie patovej situácie v krajine zasiahnutej krízou.
Nátlak Macrona
Macron naliehal na libanonských politikov, aby vytvorili vládny kabinet zložený z nezávislých odborníkov, ktorí by mohli pracovať na realizácii naliehavých reforiem potrebných pre vymanenie sa z hospodárskej a finančnej krízy. Tú ešte zhoršil výbuch v bejrútskom prístave zo 4. augusta. Francúzsky líder označil svoju iniciatívu za poslednú šancu pre Libanon.
Francúzmi podporovaný Adib však natrafil na niekoľko problémov po tom, čo hlavné šiitské skupiny v krajine, Hizballáh a Amal, trvali na tom, že si ponechajú kľúčové ministerstvo financií.
Ich požiadavka prišla v nadväznosti na americké sankcie uvalené na dvoch vysokých politikov blízkych Hizballáhu vrátane bývalého ministra financií. Obe skupiny tiež trvali na vymenovaní šiitských ministrov v novom kabinete a vzniesli námietky proti spôsobu, akým Adib zostavuje vládu, údajne bez konzultácie s nimi.
Najhoršia kríza
Libanon, niekdajší francúzsky protektorát, sa ocitol v najhoršej hospodárskej a finančnej kríze v moderných dejinách tohto štátu. Najprv v marci zlyhal pri splácaní svojho dlhu a následné zrútenie tamojšej meny viedlo k hyperinflácii a prudkému nárastu chudoby a nezamestnanosti.
Krízu zhoršilo nešťastie zo začiatku minulého mesiaca, keď v bejrútskom prístave vybuchlo 2750 ton dusičnanu amónneho. Explózia zabila takmer 200 ľudí, zranila tisícky obyvateľov a spôsobila materiálne škody v hodnote niekoľkých miliárd eur.
Libanon zúfalo potrebuje finančnú pomoc, ale Francúzsko a ďalšie medzinárodné mocnosti odmietli poskytnúť pomoc skôr, ako dôjde k dôležitým reformám.