Na pozadí slovenského celonárodného „screeningu“, využívania „atómových zbraní“ v boji s koronavírusom a ďalších žabomyších sporov, sa mimo zásadnejšej pozornosti slovenských médií odohrala dráma epických rozmerov.
Dráma, ktorá priblížila Európsku úniu (EÚ) na pokraj vážneho diplomatického konfliktu s Britániou, odkryla manažérske deficity v rámci fungovania Európskej komisie (EK) a zničila kredibilitu jej predsedníčky.
Únia predstavila v júni 2020 „vakcinačnú stratégiu“. Na jej základe mala komisia v mene členských štátov zastrešovať rokovania s výrobcami, proces medicínskeho schvaľovania, samotný nákup až po proporčné rozdelenie medzi jednotlivými krajinami.
Išlo o odvážny, zdanlivo však prirodzený krok. Zároveň môžeme hovoriť o experimente, lebo EÚ sa rozhodla pre unikátnu, masovú logistickú operáciu uprostred zúriacej pandémie, bez predchádzajúcich skúseností, pod časovým tlakom.
Nebolo to dobré rozhodnutie
Aktuálne dáta ukazujú, že to nebolo dobré rozhodnutie. EK podcenila zmluvno-právnu aj praktickú rovinu distribúcie do členských štátov. Podľa údajov magazínu The Economist, zatiaľ čo v Európe dostali vakcínu len dvaja zo 100 občanov EÚ, v prípade USA došlo k zaočkovaniu 7 zo 100 Američanov, a dokonca až 11 zo 100 obyvateľov Británie.
Európska komisia k dnešnému dňu podpísala zmluvy a medicínsky odobrila spoluprácu s troma výrobcami vakcín Pfizer/BioNTech, Moderna a Oxford/AstraZeneca. V prípade tretej spoločnosti však hrozí, že zmluvné množstvo vakcín pre Úniu nebude do konca marca schopná zabezpečiť.
Európska komisia predstavila kroky k posilneniu boja proti pandémii, vyzýva na urýchlenie vakcinácie
AstraZeneca má vraj problémy vo svojej fabrike v Belgicku, preto tento anglo-švédsky výrobca môže dodať len 30% dohodnutého objemu očkovacej látky. Teda 39 miliónov namiesto 80 miliónov.
Táto jóbová zvesť, v kombinácií s deravou logistikou a haprujúcim manažmentom boja proti covidu, prípadne zvesťami o úspešnom tempe očkovania v ďalších rozvinutých krajinách ako Británia a Izrael, musela v Berlaymonte spôsobiť nervový skrat. Inak sa nedajú vysvetliť manévre, ktoré EK spustila.
Policajné komando vz konštruktívne rokovania
Najprv belgická polícia na žiadosť komisie spravila policajnú raziu vo farmaceutickej fabrike Oxford/AstraZeneca. Vychádzali z podozrenia, že za neschopnosťou spoločnosti nie sú problémy s masovou produkciou vakcíny, ale obchodná taktika, prípadne zvýhodňovanie iných krajín.
Následne si na Twitteri európska komisárka pre zdravotníctvo Stella Kyriakides pochvaľovala „konštruktívny“ tón, v ktorom prebiehalo rokovanie s riaditeľom AstraZenecy Pascalom Soriotom. Konštruktívny tón, ktorému predchádzala policajná razia, kde vypočúvali na smrť unavených a vystresovaných zamestnancov fabriky.
Brusel upustil od zámeru obnovy kontrol na severoírskej hranici pre spor o vývoz vakcín proti koronavírusu
Celá vec však mala svoje pokračovanie. Európska komisia od Oxford/ AstraZeneca žiadala, aby jej vykompenzovala výpadok v dodávke zmluvných vakcín. Chýbajúce očkovacie látky mala nahradiť krátením dodávok pre Britániu.
Riaditeľ spoločnosti taký postup odmietol. Navyše, Británia podpísala zmluvu s Astrazeneca o dodávke vakcín tri mesiace pred EK.
V tejto situácií mohli európski „komisári“ iniciovať rokovania s Britmi, kde by na priateľskej, bilaterálnej báze požiadali o krátkodobú výpomoc vo forme vakcín pre najrizikovejšie vekové skupiny. Predsedníčka EK Ursula von der Leyen sa však rozhodla pre „belgický scenár“, teda represívny postup.
Leyen rozpútala vakcinačnú vojnu
Oznámila zámer aktivovať článok 16. „Írskeho protokolu“, pravdepodobne bez vedomia premiéra Írskej republiky. Ide o súčasť širšej „Veľkonočnej dohody“ z 10. apríla 1998. Na jej základe došlo k vyriešeniu desiatok rokov trvajúcim sporom medzi Írskou republikou a Severným Írskom.
Jedným z dôležitých bodov zmluvy je vytvorenie bezhraničného priestoru na írskom ostrove. Článok 16 však počíta s možnosťou jednostranného zavedenia hraničných kontrol v prípade mimoriadnej núdze. V praxi tak chcela predsedníčka EK brutálnym zneužitím citlivej časti protokolu zadržať vakcíny v priestore EÚ.
Fakticky by tento krok znamenal vypovedanie obchodnej vojny Spojenému kráľovstvu. Navyše sa ukázalo, že Ursula von der Leyen ako treťotriedny politik bez jemnocitu a štátnického uvažovania rozzúrila britského buldoga.
Reakcie z Londýna aj Dublinu boli mimoriadne tvrdé. Vyzerá to, že Leyen sa na krátku chvíľu podarilo zjednotiť všetky politické strany v Británii, Škótov i Angličanov, írskych katolíkov aj severoírskych protestantov.
A potom zatrúbila na ústup
Zadosťučinenie cítili priaznivci brexitu, naopak aj najagilnejší zástanci zotrvania Británie v EÚ priznali, že odchod krajiny z Únie bol po snahe o „blokádu“ Británie správny krok.
Zdesené titulky a analýzy konzervatívnych, liberálnych i ľavicových novín sa zhodli, že EK okrem obchodnej vojny ohrozuje mier v Severnom Írsku a podkopáva medzinárodné právo. Predsedníčku komisie prekrstili do angličtiny na Ursulu „Fond of Lying“. Teda „tá, ktorá rada klame“.
Európska únia chce sprísniť pravidlá pre vývoz vakcín, od AstraZenecy žiada podrobný rozpis dodávok
Aj politici EÚ podrobili Leyen kritike. Carl Bildt, bývalý švédsky premiér, varoval pred „vakcínovým nacionalizmom“, vyjednávač obchodnej dohody medzi EÚ a Britániou Michel Barnier vyzval komisiu, aby urobila „krok späť“. Na neschopnosť komisie a jej „byrokratické procedúry“ včas a v dostatočnom množstve zabezpečiť očkovacie látky poukázal nádejný kandidát na nástupcu Angely Merkel, bavorský premiér Marcus Söder.
Počas víkendu došlo k intenzívnej komunikácií medzi Von der Leyen, britským premiérom Borisom Johnsonom a írskym šéfom vlády Micheálom Martinom. Na základe tlaku zvnútra i zvonka musela kKomisia ponižujúco ustúpiť od svojho plánu.
Vakcinačná vojna po pár dňoch skončila bruselskou kapituláciou. No pachuť, narušené vzťahy a strata kredibility len tak nezmiznú.
Komisia potrebuje reformu
Je prirodzené, že súčasná svetová produkcia a distribúcia vakcín proti koronavírusu nemôže v najbližších mesiacoch uspokojiť aktuálny dopyt. Získanie kolektívnej imunity a návrat k „normálu“ je všade priorita. Preto je pochopiteľné, že sa každá krajina v rámci možností snaží získať čo najviac vakcín.
Nastala tvrdá súťaž nákupov očkovacích látok aj distribúcie. Je možné, že tzv. „Big pharma“, teda výrobcovia vakcín budú naďalej „šponovať“ ceny a zneužívať súčasnú situáciu.
Mnoho skutočností bude zrejmých až o pár týždňov. Zdá sa však, že v tomto prípade vina nebola na strane firmy AstraZeneca. Išlo o vážne zlyhanie komisie a jej predsedníčky. Nielenže nezvládli zdravotnú krízu a jej manažment, ale v neurotickej snahe zakryť svoju neschopnosť rozpútali vážny konflikt s Britániou.
Leyen je zrelá na demisiu
Počínanie EK odhalilo všetky problémy jej fungovania – ťažkopádna byrokracia, nedostatok vyzretých osobností na jej čele aj deficit demokratického zodpovedania sa jej obyvateľom. Ak sa nič nezmení, súčasná situácia bude vodou na mlyn všetkým demagógom a šarlatánom, ktorí si želajú rozpad Únie.
V záujme obrody európskej myšlienky, by preto mala Ursula von Leyen rezignovať. V opačnom prípade to bude znamenať, že EÚ nie je schopná reformy a dosiahla svoj zenit.
Autor článku Juraj Kríž študoval anglistiku, amerikanistiku a históriu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, dlhodobo sa venuje britskej a americkej politike.