LEVOČA 5. júla (WEBNOVINY) – Tohtoročná Levočská púť, ktorej hlavný program sa uskutoční počas nadchádzajúceho víkendu, sa ponesie v znamení Roka Sedembolestnej Panny Márie a 30. výročia povýšenia tunajšieho pútnického kostola na Baziliku minor. Hoci slávnosť Navštívenia Preblahoslavenej Panny Márie pripadá na 2. júla, hlavná časť Levočskej púte sa koná najbližší víkend.
Otváraciu odpustovú omšu na Mariánskej hore bude slúžiť levočský farár a dekan František Dlugoš v sobotu 5. júla o 17:00. Slávnostnú sv. omšu bude v nedeľu 6. júla o 10:00 celebrovať emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko, informoval Rímskokatolícky farský úrad v Levoči.
Podujatie obmedzí dopravu
Ďakovné modlitby pútnikov budú patriť aj bývalému kapitulnému vikárovi, pápežskému prelátovi Mons. Štefanovi Garajovi, ktorý sa zaslúžil o povýšenie pútnického kostola na Mariánskej hore na Baziliku Navštívenia Panny Márie. Kostol na Mariánskej hore vyhlásil za baziliku minor pápež Ján Pavol II. 26. januára 1984.
V súvislosti s konaním Mariánskej púte v Levoči bude v sobotu 5. a v nedeľu 6. júla čiastočne uzavretá cesta I/18. Tranzitná doprava bude odklonená na križovatke so štátnou cestou II/536 v Spišskom Štvrtku a taktiež so štátnou cestou III/018172 v Klčove. Do Levoče bude vjazd povolený iba účastníkom Mariánskej púte.
Parkovanie osobných motorových vozidiel bude povolené na všetkých miestnych komunikáciách v meste, s výnimkou Námestia Majstra Pavla, Košickej ulice, Sadovej ulice a Ulice športovcov. Obmedzenia budú platiť do skončenia púte, do nedele približne do 16:00.
Najstaršie pútnické miesto na východe
Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska. Korene mariánskeho kultu tu siahajú až do 13. storočia. Už v roku 1247 bola postavená prvá kaplnka na Mariánskej hore, nazývanej aj „Olivetská hora“. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky za záchranu životov počas vpádu Tatárov, ktorí pustošili naše územie i Levoču.
V roku 1311 prichádzajú do Levoče minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. Púte na Mariánsku horu neprestali ani počas reformácie. Oživenie pútí nastalo po rekatolizácii. V roku 1673 dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža.
Kostol bol viackrát prebudovaný a rozšírený. V roku 1906 začali na Mariánskej hore stavať dnešný pútnický kostol. Nový priestranný kostol slávnostne posvätil Ján Vojtaššák 2. júla 1922. Najväčšia púť tu bola za prítomnosti pápeža Jána Pavla II. 3. júla 1995. V tento deň tu prišlo vyše 650-tisíc pútnikov.