BRATISLAVA 12. júna (WEBNOVINY) – BRATISLAVA 12. júna (SITA) – László Nagy od 30. júna definitívne nebude splnomocnencom pre národnostné menšiny, kabinet ho v stredu oficiálne k tomuto dátumu odvolal.
Nagy minulú stredu požiadal listom premiéra Roberta Fica o uvoľnenie z funkcie po tom, ako ho k abdikácii vyzvalo predsedníctvo strany Most-Híd.
Dôvodom výzvy bola skutočnosť, že vládny Smer-SD v parlamente nepodporil novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorou chceli poslanci za stranu Most-Híd odstrániť nesúlad zákona o jazykoch menšín a zákona o dráhach.
Nového splnomocnenca v stredu nevymenovali. „Aktuálne sa pripravuje proces odovzdania agendy. Zatiaľ sme len v štádiu hľadania nového mena. Ak budú známe ďalšie podrobnosti, Úrad vlády SR ich zverejní,“ informoval tlačový a informačný odbor úradu vlády.
Podľa Fica chce niekto nasilu konflikt
Súčasťou materiálu o odvolaní Nagya je aj dodatok štatútu splnomocnenca. Podľa neho už môže činnosť tohto úradu riadiť, usmerňovať a kontrolovať nielen splnomocnenec, ale aj osoba poverená vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky.
Premiér Robert Fico v stredu minulý týždeň konštatoval, že ak splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László Nagy odstúpi z funkcie, ako ho vyzvala strana Most-Híd, vláda to bude akceptovať a nájde za neho náhradu.
„Zoberieme na vedomie, ak pán Nagy takéto rozhodnutie prijme a nájdeme kvalitného človeka, ktorý okamžite nastúpi,“ povedal premiér Fico na tlačovej besede po rokovaní vlády. Fico vtedy reagoval na spomínanú výzvu predsedníctva strany Most-Híd. „Keď to nechcú oni, dáme tam iného človeka,“ dodal.
Podľa premiéra šéf Mosta-Híd Béla Bugár vedie vojnu so Stranou maďarskej komunity (SMK). „Prosím pána Bugára aj SMK, nech ma nevťahujú do ich bratovražedných súbojov,“ povedal Fico s tým, že niekomu prekáža, že medzi vládou a národnostnými menšinami je pokoj, rovnako ako vo vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.
„Za každú cenu chce niekto konflikt,“ vyjadril sa premiér. Bugára sa pýta, prečo nebol v parlamente aktívny, keď počas minulej vlády bol podpredsedom pre národnostné menšiny Rudolf Chmel z Mosta-Híd.
„Prečo zrazu od nás chce, aby sme robili niečo, čo mohli bez ťažkostí robiť v rokoch 2010 až 2012?“ pýtal sa Fico. Šéf kabinetu tvrdil, že jeho vláda neprijala ani nezrušila žiaden zákon, ktorý by narušil status quo vo vzťahu k národnostným menšinám, ako ich prebrali od vlády Ivety Radičovej.
Tabuľky pre národnostné menšiny
Ak by parlament schválil novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, železničné stanice a zastávky by sa mohli označovať dodatkovými tabuľami v jazyku národnostných menšín.
„Nemôže vykonávať túto funkciu, lebo na jednej strane je deklarované, že splnomocnenec má určité právomoci, na druhej strane, keď rokoval približne deväť mesiacov aj so železnicami, aj so štátnymi tajomníkmi na ministerstve dopravy, je výsledok taký, že poslanci neumožnili tento výsledok uviesť do života. Nemá význam, aby takúto funkciu zastával,“ konštatoval pred týždňom Bugár.
Nagyovi sa poďakoval za prácu odvedenú v úrade, ktorú podľa jeho slov vykonával dobre. „My sme týmto krokom, že sme navrhli splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, chceli vytvoriť pozitívny precedens, ako by to mohlo fungovať aj v budúcnosti. Teraz sa to nepodarilo, ale to neznamená, že sa vzdáme cesty spolupráce,“ vysvetlil Bugár.
Označovanie v dvojjazyčných obciach
Most-Híd podľa neho bude naďalej hľadať partnerov a riešenia, aby veci, ktoré sa v rámci status quo môžu uplatňovať, sa aj uvádzali do života. „Vidíme, že tu to nefungovalo a je to zodpovednosť Smeru,“ uzavrel Bugár.
Nagy sa už pri svojom nástupe do funkcie pred rokom vyslovil, že otázka železničných značení bude skúškou pre jeho úrad. Keďže kompetentným orgánom pre používanie menšinových jazykov je Úrad vlády SR, predložil návrh novely vedúcemu úradu Igorovi Federičovi a požiadal ho, aby ho predložil na rokovanie vlády.
Návrh predložil Nagy aj ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi. Zástupcovia ministerstva informovali úrad splnomocnenca, že nemajú výhrady proti novelizácii príslušných právnych predpisov, avšak nie cez novelu zákona o dráhach.
Označovanie obcí v jazyku menšín prichádza do úvahy v obciach, ktoré spĺňajú podmienky dvojjazyčného statusu.
