PARÍŽ 14. februára (WEBNOVINY) – Ukrajinská armáda v sobotu informovala o ostrých bojoch medzi vládnymi silami a proruských povstalcami, ktorí sa podľa Kyjeva snažia získať čo najviac územia pred polnocou, kedy má začať platiť prímerie dohodnuté v piatok v Minsku.
Podľa ozbrojených síl Ukrajiny sa povstalci „snažia naplniť takticky dôležitý plán na zväčšenie územia pod ich kontrolou, najmä v okolí mesta Debaľceve“. Diať sa tak má za materiálnej podpory prichádzajúcej spoza hraníc susedného Ruska. Americký veľvyslanec v postsovietskej krajine Geoffrey Pyatt v tejto veci zverejnil na Twitteri satelitné zábery, na ktorých sú údajne zachytené ruské delostrelecké systémy neďaleko Debaľceva. Za uplynulých 24 hodín podľa Kyjeva prišlo o život sedem vojakov a viac ako 20 utrpelo zranenia.
G7 varuje pred porušovaním dohody z Minska
Lídri krajín skupiny G7 v piatok pohrozili prijatím „náležitých opatrení“ v prípade porušovania novej dohody o prímerí na Ukrajine, ktorá má začať platiť o polnoci zo soboty na nedeľu. Podľa spoločného vyhlásenia zverejneného kanceláriou francúzskeho prezidenta sú predstavitelia naďalej znepokojení situáciou na východe Ukrajiny, a to predovšetkým bojmi v okolí mesta Debaľceve v Doneckej oblasti.
—-> TU.
„Všetky strany by sa mali v najbližších dňoch zdržať konania, ktoré by bránilo v začatí prímeria. G7 je pripravená prijať náležité opatrenia proti tým, ktorí porušia Minský balík… obzvlášť proti tým, ktorí nebudú dodržiavať dohodnuté všeobecné prímerie a nestiahnu ťažké zbrane,“ uvádza sa v dokumente.
Nová dohoda o prímerí na Ukrajine je výsledkom štvrtkových rokovaní v bieloruskom Minsku za účasti francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a jeho ruského náprotivka Vladimira Putina.
Porošenko ďakoval Orbánovi za pomoc
Ukrajina ráta s podporou Maďarska pri jej žiadosti o zvolanie mimoriadneho summitu EÚ v prípade nedodržiavania prímeria dohodnutého v Minsku. Vyjadril sa tak v piatok ukrajinský prezident Petro Porošenko po rokovaní s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Kyjeve.
Porošenko Orbánovi poďakoval za podporu ukrajinskej nezávislosti, územnej celistvosti, suverenity a humanitárnej pomoci vrátane liečenia zranených ukrajinských vojakov v Budapešti. Obaja lídri okrem krízy na východe Ukrajiny, kde sa majú od sobotňajšej polnoci zastaviť boje, hovorili aj o maďarskej menšine. Orbán v tejto veci ocenil dodržiavanie práv etnických Maďarov zo strany ukrajinských úradov.
Súlad počas rokovaní medzi Porošenkom a Orbánom vládol napriek Orbánovým úzkym vzťahom s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom, ktorého Porošenko obviňuje z priamej podpory proruských povstalcov bojujúcich na východe Ukrajiny proti vládnym silám.
Maďarsko dokonca v septembri pozastavilo spätné dodávky ruského zemného plynu na Ukrajinu, pričom Orbán kritizuje Kyjevom podporované prozápadné sankcie uvalené na Rusko. Jeho prezident navyše príde v rámci výnimočnej návštevy krajiny EÚ v utorok do Budapešti.
Na Ukrajine sú tvrdé boje, nestopla ich ani dohoda z Minska
Rusi neprepustia ukrajinskú pilotku, nemajú na to dôvod
Robert Fico odmietol v Bruseli kontroly na hraniciach v Únii
Mier na Ukrajine vidí Fico skepticky, varoval pred vojnou
Zrodila sa dohoda, mier na Ukrajine bude platiť od nedele
Porošenko vymenoval Saakašviliho za hlavného poradcu vlády
Ukrajinský prezident Petro Porošenko v piatok zverejnil svoje rozhodnutie oficiálne vymenovať bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho za hlavného poradcu vlády pre reformy. Porošenko v stanovisku zverejnenom na stránke vlády oznámil, že v Gruzínsku trestne stíhaný exprezident bude stáť na čele nového medzinárodného poradného orgánu vlády s úlohou dohliadať na zavádzanie prelomových opatrení v záujme zmeny fungovania krajiny.
Podľa ukrajinského prezidenta má Saakašvili „unikátne“ skúsenosti s rozsiahlymi reformami, ktoré po prevzatí moci zaviedol v Gruzínsku. Ako ho cituje stránka vlády, „Michail bol náš poradca na voľnej nohe a teraz, konečne, má oficiálny štatút“.
Saakašviliho k moci v Gruzínsku vyniesla takzvaná ružová revolúcia z roku 2003. Prozápadný líder a úzky spojenec USA sa však postupne dostával pod paľbu kritiky pre svoje autoritárske praktiky. V roku 2008 navyše zatiahol krajinu do vojny s Ruskom, pre ktoré je odvtedy nežiadanou osobou.
Pri moci sa napriek mohutným protestom udržal, no parlamentné voľby v roku 2012 jeho hnutie prehralo a k moci sa dostala opozícia. V novembri odchádzal z funkcie iba s 25-percentnou podporou verejnosti. Nová vláda navyše začala vyšetrovania a stíhania členov jeho vlád. Samotného exprezidenta stíhajú pre prekročenie právomocí či použitia sily voči demonštrantom pred ôsmimi rokmi.
