Liu prežil obyčajné detstvo plné hier a bezstarostnosti. Až do osudného dňa, keď nevinná schovávačka v zabudnutých čínskych uličkách skončila na urgentnom príjme v nemocnici. Liu sa chytil elektrického vedenia, v dôsledku čoho mu museli amputovať obidve ruky. Jeho mama vtedy svojmu 10-ročnému synovi dala krutú, ale výbornú radu: „Nauč sa robiť všetko sám, lebo jedného dňa tu nebude nikto, kto to bude robiť za teba.“ A tak sa Liu naučil robiť všetko len za pomoci nôh a úst. Keď mal 19, rozhodol sa splniť si svoj dlhoročný sen – naučiť sa hrať na klavíri. Jeho prvý učiteľ to s ním vzdal. Podľa neho hrať na klavíri s použitím prstov na nohách bolo nemožné. Liu mu v priamom prenose relácie Čína má talent dokázal, že sa mýlil.
Skromne pôsobiaci mladík schovaný za tmavým rámom okuliarov vysvetlil: „Všetko, čo ostatní robia pomocou rúk, ja robím pomocou nôh, nič viac, nič menej.“ Sediac na vysokej červenej stoličke, si vyzul topánky, vyložil si nohy na klavír a pustil sa do hrania. Keď skončil, nasledovalo šokujúce ticho, kým sa publikum spamätalo. Mariage D´amour, skladba od francúzskeho klaviristu Richarda Claydermena, zaznela bez jedinej chybičky. Aj porotcom došli slová, a tak poprosili Luia, aby vyplnil ticho. „Pre ľudí, ako som ja, existujú len dve možnosti. Prvá je vzdať sa všetkých snov, čo by zároveň viedlo k rýchlej a zúfalej smrti. Druhou možnosťou je začať bojovať, hoci aj bez rúk a prežiť tak výnimočný život.“
Na neskoršej tlačovej konferencii sa predviedol aj ako hudobný skladateľ, keď zahral bezchybnú skladbu z vlastného repertoáru. „Nikto nikdy netvrdil, že na to, aby ste mohli hrať na klavíri, potrebujete ruky,“ dodal Liu, ktorý svoj zápas s každodennými činnosťami, akými je obliekanie, jedenie, či umývanie zubov, už prestal vnímať ako zápas. „Želal by som si, aby som mohol šoférovať auto. Okrem toho tu naozaj nie je nič viac, čo by som mohol chcieť,“ povedal rodák z Pekingu, pre ktorého sa hudba stala takou samozrejmosťou, ako dýchanie.
Komerčne úspešné talentové súťaže nie sú len o exhibicionizme, ale majú potenciál pomôcť šikovným ľuďom dostať sa bližšie k ich snu. Liu postúpil do ďalšieho kola, ako však súťaž dopadne, pre neho už nie je také dôležité. „Momentálne sa na mňa každý pozrie a povie si: ‚Chudák Liu nemá ruky a musí byť pre neho veľmi ťažké hrať na klavíri. ‚ V budúcnosti by som chcel, aby sa ľudia na mňa pozreli a povedali: ‚ Liu Wei to dokázal. ‚ Chcel by som, aby bola moja práca taká dobrá, že si ľudia ani nevšimnú, že hrám nohami.“
23-ročný umelec je tak dokonalým príkladom toho, že v živote nejde o to, čo sa nám stane, ale ako s tým naložíme.
Zuzana Zimmermannová
www.dailytelegraph.com.au
